Kaddáfi – dobrák či zloduch? Čo všetko bol schopný spraviť a pre koho

Muammar Kaddáfi (Gaddafi) je veľmi kontroverzná postava africkej a svetovej histórie. Podľa toho, koho sa spýtate, bude mať na neho iný názor. Ako teda vyhodnotiť jeho správanie a počiny? Bol diktátor, ktorý ničil svoj ľud a dokonca vplýval na svetové dianie? Bol dobrodinec, ktorý pomohol Líbyjčanom? Patril medzi najdlhšie vládnucich lídrov sveta, krajinu viedol 42 rokov od 1969 do 2011. Nahradil jediného novodobého líbyjského kráľa Idrisa I., ktorého pučom zosadil z trónu, pokiaľ bol na návšteve v Turecku. Kaddáfi zrušil monarchiu a zaviedol republiku. Kráľ bol v neprítomnosti odsúdený na trest smrti, ale dožil v exile a zomrel v roku 1983 v káhirskej nemocnici. Aby sme čiastočne chápali jeho počiny, pozrime sa na jeho skorší život. Muammar Mohammed Abu Minyar Gaddafi sa narodil v roku 1942 do rodiny arabizovaných Berberov neďaleko mesta Sirte vo vtedajšej Tripolitanii, jednej z troch historických provincií dnešnej Líbye. Až do konca svojho života nezabudol na svoj nomádsko-beduínsky pôvod a rád sa vracal do púští, a niektoré z jeho neskorších počinov na tento pôvod odkazovali. Na základnú školu ho rodičia poslali aj napriek tomu, že sa za ňu platilo a oni nemali príliš z čoho. Cez týždeň prespával v mešite a na víkend šiel pešo domov vyše 30 kilometrov. Bol inteligentný a 6 ročnú školu spravil za 4 roky. Nakoľko bol beduín, bol v škole terčom posmechu a šikany. To len posilnilo jeho beduínsku hrdosť. Strednú školu vychodil v južnej Líbyi, kde pracoval jeho otec a kam sa presťahovali. Na škole bol populárny a niektorí z jeho spolužiakov získali neskôr v jeho administratíve lukratívne funkcie. Bol ovplyvnený egyptskými učiteľmi a začal vnímať problémy arabského sveta. Obdivoval egyptského prezidenta Nassera kvôli jeho protikoloniálnej a protikapitalistickej ideológii. Vďaka tomuto vplyvu sa nechal nahovoriť na vedenie demonštrácií a protestov proti monarchii ešte počas strednej školy. Vďaka tomu sa museli aj s rodinou odsťahovať zo Sabhy. Finančne podporil zbierkou Nassera pri problémoch so Sýriou a jeho aktivistická kariéra pokračovala. Vstúpil do armády, ktorú postupom času videl ako možnosť politickej zmeny. Mal osobné problémy s britskými dôstojníkmi, ktorí trénovali líbyjskú armádu, ale aj napriek tomu skúšky napokon zložil. Založil politickú organizáciu a cestoval po celej krajine hľadajúc informácie a sympatizantov. Tajné služby ho nepovažovali za hrozbu a nechali ho tak. Po výcviku v Británii v roku 1965, kde ho považovali za šikovného aj keď sa odmietal naučiť anglicky a nerozumel povelom, sa vrátil do vlasti s ešte silnejším putom ku svojej kultúre. 1.9.1969 počas neprítomnosti kráľa Idrisa I. obsadil všetky kľúčové miesta krajiny, ako policajné stanice, rozhlas, letiská, prístavy a vládne budovy, nechal zatknúť korunného princa a prinútil ho sa právoplatne vzdať trónu. Nato v rozhlase oficiálne vyhlásil vznik Líbyjskej arabskej republiky a stal sa jej lídrom, keďže bol na čele novovzniknutej komisie na kontrolu republiky. Sám si udelil titul plukovníka (Colonel), ktorý používal dlhodobo. Nakoľko chcel pre krajinu nový systém, lebo sa mu monarchia zdala skorumpovaná, začal sústreďovať inteligenciu, aby mu pomohla s riadením krajiny. V rope videl veľký zdroj príjmov, ktorý mohol Líbyu zbaviť výraznej závislosti od dovozu potravín. Začal bojovať za lepšie predajné podmienky, aby pre republiku zvýšil zisky. Čiastočne uspel a to prinieslo v prvom roku jeho vlády 1 miliardu dolárov do štátnej pokladne naviac. Začali ekonomické a sociálne reformy, s ktorými zašiel relatívne ďaleko. Politicky taktiež a práve toto sa stalo kameňom úrazu a sporov o tom, či bol dobrým alebo zlým lídrom. Jeho tvrdá a neohrozená politika ho priviedla k činom, za ktoré bol považovaný za tyrana, diktátora a krutého vládcu. Tých, ktorí nesúhlasili, bez milosti trestal a neváhal nechať aj popravovať. Jeho zahraničná politika tvrdo hájila záujmy arabského sveta. Islam ako taký vo svojej podstate nepodporuje diktátorské režimy a podporuje demokraciu. Kaddáfi bol tak tŕňom v oku rôznych svetových mocností, nielen západných-kresťanských. Domáca politika bola nedemokratická, ale mala svoje plusy. Bol v určitých kruhoch považovaný za príklad „charizmatického lídra“. Množstvo z jeho pravidiel sú platné aj dnes, niektoré už pominuli. Jeho zásluhou a počas jeho vlády mali obyvatelia Líbye napríklad: elektrinu do domácností zdarma, bezúročné pôžičky, chcel, aby každá rodina mala svoj dom (jeho rodičia mali dostať dom ako poslední, a jeho otec dožil v beduínskom stane), každý novomanželský pár dostal 50.000USD na začiatok, vzdelanie a zdravotníctvo zdarma pre všetkých, podpora poľnohospodárskej činnosti jednotlivcov vo forme dotácií a vybavenia, 50% príspevok na prvé auto do rodiny, podiel na zisku z ropy sa delil priamo obyvateľom, 5.000USD za každé narodené dieťa a mnoho ďalších. Okrem toho spravil veľa pre rozvoj infraštruktúry krajiny, vybudoval cesty, letecké spojenia, neuveriteľný projekt na dodávky vody z púštnych zásob do severných oblastí. Tieto dve stránky jedného človeka sa bijú a preto je ťažké sa jednoznačne prikloniť na niektorú zo strán, a záleží od toho, koho sa spýtate na názor. Po jeho smrti, kedy ho spojenecké vojská uštvali a chytili, sa krajina dostala do absolútnej bezmoci a začala sa rozpadať. V tomto momente je jednou z najnebezpečnejších krajín sveta a neodporúča sa sem cestovať. Ekonomické výhody obyvateľov sú zabudnuté, infraštruktúra je zničená a zanedbávaná. Kto je teda dobrý a kto zlý? Plukovník Kaddáfi mal ešte jednu stránku, ktorou „bavil“ svet. Počas jeho ciest sa správal výstredne a kam prišiel, vzbudil pozornosť. Je známa jeho návšteva v Prahe, kam prišiel a rozložil si svoj stan, v ktorom prebýval ako potomok Beduínov. Snažil sa Československú vládu vtedy na čele s prezidentom Gustávom Husákom presvedčiť, aby oslavy 1.Mája presunuli na 1.September, aby ladili s víťazstvom líbyjskej republiky nad monarchiou. Toto neprešlo, ale aj napriek tomu pražskej ZOO daroval ťavy... Pri návšteve New Yorku chcel mať stan na prespanie počas zasadnutia OSN rozložený v Central parku, čo mu nepovolili. Snažil sa nájsť iné verejné miesto, nepochodil však. Skúšal to na súkromných pozemkoch, dokonca sa jeho vyjednávači vydávali za holandských občanov, aby u holandskej komunity získali miesto na niektorom z lukratívnych miest na Manhattane. Nakoniec spal na líbyjskom zastupiteľskom úrade v kanceláriách, bez záhrady a bez svojho stanu. Po začiatku Arabskej jari ho napokon 20.10.2011 zajali a zabili vojaci Misratských milícií za výraznej podpory NATO, ktorá viedla útoky a zahnala ho do Sirte. Líbya je teraz v troskách. Druhá občianska vojna trvá od začiatku Arabskej jari. Ako by to bolo, keby Kaddáfi stále žil? Prosperovala by krajina, alebo by sa on podpísal o jej krach, ako sa podarilo viacerým lídrom ako bol on? Toto už nikto nerozlúskne, situácia je aká je a my len môžeme veriť, že sa Líbya pozviecha a bude môcť svetu ukázať svoje zaujímavosti a prívetivosť obyvateľov. Na fotografii je Plukovník Kaddáfi pri návšteve Španielskeho premiéra Zapatera v roku 2010. Foto: Ministry of the Presidency. Government of Spain