Skalné maľby Tadrart Acacus

Nasadnete do svojich 4x4 a vyrazíte z mestečka Ghat uprostred saharskej púšte na západe Líbye, pár kilometrov z Alžírskej hranice. Žltý piesok a pieskové duny rýchlo vystrieda čadičové pohorie. Hory sú bizarne vytvarované tísíckami rokov vetrov a dažďov, zanechajúc po sebe viacero skalných oblúkov, niektoré až 150 metrov vysoké. Hory však nie sú cieľom. Prichádzate sem z rovnakého dôvodu ako množstvo vedeckých pracovníkov pred Vami a určite aj po Vás. Celé pohorie je známe výskytom veľkého množstvá piktogramov. Sú na nich vyobrazené postavy ľudí a zvierat v rôznych situáciách, či už loveckých, alebo spoločenských. Vedci ich rozdeľujú do štyroch základných skupín podľa obdobia vzniku. Najstaršie sú z takzvaného obdobia „Divokej fauny“ cca 6000 - 12000 rokov p.n.l. Vtedy bola Sahara v tejto oblasti ešte zelená a plná zveri, ako slony a žirafy. Obdobie „Okrúhlych hláv“ bolo typické vyobrazeniami beztvarých tiel, ktoré predstavovali ľudí. Bolo to pravdepodobne prechodné obdobie z lovcov-zberačov na ľudí, ktorí žili usadnutým životom a začali pestovať domestikované rastliny a chovať domáce zvieratá. Je to obdobie od 8000 – 6000 rokov p.n.l. V tejto dobe začala Sahara schnúť a meniť životné podmienky. Obdobie „Koní a vozov“ zaberá obdobie 1000 p.n.l. po prelom letopočtov. S príchodom kolesa a vozov aj do tejto časti sveta sa radikálne zmenil spôsob života a ľudia začali po Afrike migrovať viac a rýchlejšie. Posledným obdobím je obdobie „Tiav“ z doby cca 200 rokom pred Kristom až po súčasnosť. Sahara je už vyprahnutá a nehostinná púšť a ľudia tu žijúci sa museli prispôsobiť tomuto podnebiu. Nikto z terajších obyvateľov si nemôže na tieto maľby nárokovať, aj keď Tuarégovia a Garamantovia svoje umenie odvodzujú od tohto v horách a pokračujú v tradícii. Zmeny, ktoré nastali vďaka poveternostným podmienkam vidíme na horách, tie ktoré nastali v spoločenských skupinách ľudí tu žijúcich môžeme sledovať na obrazcoch a maľbách. Obidvaja činitelia tu po sebe zanechali fascinujúcu pamiatku, ktorá je od roku 1985 zapísaná na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. Niet sa čo diviť, aj keď sa tu návštevníci divia viac ako dosť. Foto: Luca Galuzzi