Indiánska mytológia v Kanade

Počas putovania po Aljaške a kanadskom Yukone som sa stretol s viacerými mýtmi, legendami a príbehmi, ktoré skutočne stoja za to, no rozhodol som sa, že vám rozpoviem práve tento jeden. „Nepredstavuj si Havrana ako boha. Havran je skôr niečo ako meniteľ, výmyselník a niekedy podvodník. Je to bytosť, ktorá mení veci... Niekedy úplnou náhodou, niekedy náročky.“ povedala mi miestna pani patriaca k pôvodnému kmeňu Haida. V mytológii severozápadných pobrežných kmeňov je práve Havran mocná bytosť, ktorá dokáže pretransformovať svet. Existujú príbehy o tom ako stvoril zem, ako uvoľnil ľudí z uzavretej mušle a priniesol im oheň. Aby toho nebolo málo, ukradol svetlo a priniesol ho na svet. Často je však roztopašný, sebecký a stále hladný. Každému prejde cez rozum len preto, aby sa mohol opäť najesť. A tu je príbeh o tom, ako Havran priniesol na svet svetlo. Presne tak, ako mi ho rozpovedala milá pani z kmeňa Haida. V tom čase bol celý svet temný. Čierno-čierna tma bola temnejšia ako tisíce zimných polnocí a dokázala pohltiť absolútne všetko. Nekonečná temnota. Aký bol dôvod čiernej ničoty? Bol to starý muž, ktorý býval pri jazere. Kdesi vo svojej chatrči skrýval drevenú skrinku, v ktorej bola skrinka, v ktorej bola opäť skrinka, ktorá v sebe ukrývala nekonečné množstvo ďalších skriniek, z ktorých každá bola uväznená v skrinke len o málo väčšej ako ona sama. Jedna z nich bola taká malá, že jediné, čo v sebe dokázala ukryť bolo všetko svetlo sveta. Prečo sa starý muž rozhodol ukryť svetlo? Bál sa. Bál sa toho, že jeho dcéra je škaredá. Preto ukradol svetlo a odsúdil svet na pobyt v nekonečnej temnote. Havran sa preto premenil na kúsok ihličia, vletel dcére do pohára s vodou a tá ho prehltla. O nejaký čas sa dcére narodilo dieťa – napoly človek, napoly havran. Starý muž ho prijme ako vnuka a vychováva ho. O istý čas začne svojho starého otca prosiť, aby začal otvárať skrinky – jednu po druhej. Prosíkal a plakal, až sa starý muž podvolil. Vraj chce len vidieť, čo sa v nich ukrýva. Keď sa konečne dostali ku skrinke so svetlom, Havran ho schmatol a uletel s ním von oknom. Svetlo sa začalo šíriť svetom a odhalila skutočnú tvár dcéry. Bola nádherná. Havrana po ceste napadol Orol, ktorý mu chcel svetlo ukradnúť, Havran sa mu vyhol, no trochu svetla mu vypadlo z pazúrov. Tak vznikol mesiac a hviezdy. Práve Havran je, spomedzi miestnymi kmeňmi vyobrazovanými zvieratami, tým najčastejším námetom. Ide skutočne o nádhernú kultúru, ktorú si miestni strážia ako oko v hlave a učia ju aj svoje deti tak, aby nikdy nevymizla.