Memoáre z Tokia BUBO private travelling

Je to smutné, že vždy keď som niekomu na Slovensku povedal, že sa chystám opäť do Tokia, každý sa obával, či sa nevrátim ožiarený, či nebudem "svetielkovať", a kládol mi na srdce, aby som si dával pozor a nepil vodu z vodovodu, alebo nejedol špenát (ja osobne by som skôr nepil z vodovodu v Taliansku, či Španielsku). Keby som sa chystal do New Yorku (kde je dávka rádioaktívneho žiarenia podľa meraní v priemere vždy vyššia ako v Tokiu), nikoho to ani nenapadne. Je to smutné, ako nezmyselne utrpel cestovný ruch v krajine, ktorá je pre mňa osobne top modernou svetovou destináciou. Je smutné, že keď sa v slovenskom internetovom magazíne objaví článok, že Japonci finišujú s najvyššou televíznou vežou sveta (634 metrov vysokou Tokyo sky Tree), jeden z prvých príspevkov do diskusie je "Na to peniaze Japonsko má....Hlavne, že prijímajú zahraničnú pomoc po zemetrasení". Slovenský denník napíše článok s názvom "Šok v cestovnej kancelárii - Japonsko stále v ponuke!". Pre mňa je šok, že je v ponuke novinových stánkov taký denník. Bude však dovtedy, dokedy si ho ľudia budú kupovať a je smutné, že si ho kúpia kvôli takému, alebo podobnému titulku. Začarovaný kruh. Keď ale prídete do Tokia, japonska úslužnosť, pohostinnosť a čestné správanie Vám vyrazia dych a na všetko smutné razom zabudnete. Od začiatku totiž myslia na všetko. Tento fakt Slovákovi zvyknutému na naše prostredie a kultúru, musí vyrážať dych každých päť minút. Pri stojanoch na vypĺňanie imigračných formulárov nájdete niekoľko druhov dioptrických okuliarov, toto Vás dostane už na letisku. Cestná sieť je hustá a výdobytky techniky ako elektronické mýto alebo na minútu presné metro a vlaky, GPS zabudované do najlacnejších modelov áut, automaty na nápoje na každom kroku (na každého 20. japonca zo 137 miliónov pripadá jeden automat), alebo elektronické otváranie dverí do najmenších obchodíkov sú štandard. Vyhrievaná doska na toalete, hygienické dezinfekčné obrúsky v každej (od pouličnej, až po pathviezdickovu hotelovú) reštaurácii, hlasové upozornenia na staniciach, eskalátoroch, pri automatoch, to je tiež vec, ktorú si uvedomíte že je bežná a u nás doma chyba. Aj na najfrekventovanejších uliciach je čisto (Hlavná vlaková stanica v Tokiu, Shinjuku obslúži priemerne 3,64 milióna pasažierov denne a je to najrušnejšia stanica na svete)! Japonsko má šťavu! Hotel Ritz Carlton je najvyššou budovou v celom Tokiu a má parádny výhľad na Tokio Tower a celú štvrť Roppongi. Ak toto nie je najlepší hotel v celom meste, tak je minimálne v prvej päťke. Tu bývame. Dvaja klienti si užívajú súkromnú cestu a spolu chodíme na nákupy na Ginze, prechádzame ruinami Imperiálneho paláca z obdobia Edo, alebo obdivujeme svet elektroniky v Akihabare. Budhistické a šintoistické rituály objasňujeme v Asakuse pri chráme Sensoji a okrem sushi a čerstvých morských špecialít z najväčšieho rybieho trhu na svete Tsukiji si doprajeme aj jedovatú rybu Fugu. Plavíme sa po rieke popod tokijské mosty a skúmame svet, kde úslužnosť je srdečná. Z okolia Tokia nesmieme vynechať chrámy v Kamakure, kúpanie na pobreží spolu s japonskými surfistami, národný park Hakone a údolie sírnych prameňov Owakudani, alebo nádherné historické Nikkó a rekreačné stredisko pri horskom jazere Chuzenji v nadmorskej výške 1237 metrov nad morom. Klienti sú nadšení. BUBO sprievodca k dispozícii 24/7, súkromné vozidlo a prepracovaný BUBO program plný intenzívnejšieho života. Meniť však môžeme čokoľvek - podľa požiadaviek klientov, sme doma aj v private travellingu (súkromné cesty už od jedného účastníka). Ziane termíny, vyraziť môžete kedy sa to hodí Vám. Japonsko je bezpečné a stojí rozhodne za návštevu. Komentáre našich klientov, ktorí cestu do Japonska s BUBOm absolvovali to potvrdzujú. Pozdravujeme domov! Foto: Martin Ferenčík, BUBO