Pandžšanbe bazár

Pandžšanbe bazár Najkrajší bazár celého Tadžikistanu

Exotický Tadžikistan je málo známou krajinou, no my v BUBO vieme, že práve tu leží jeden z najkrajších bazárov Hodvábnej cesty. Slovensko sa dnes ráno prebudilo do voľného dňa a sviatku a my sme si pripravili sviatok aj tu v strednej Ázii. Nie hociaký, ale hneď cestovateľský sviatok, pretože sme sa ráno zobudili v uzbeckom Taškente s tým, že dnes sa nadýchneme orientálnej atmosféry takmer neznámeho Tadžikistanu. Bavlníkové políčka zaplavili chumáče bielej vaty rozlievajúce sa údoliami nad ktorými sa skláňajú postavy zahalené do oblečenia a šatiek, aby ich ostré slnko za celý deň nespálilo. Práve teraz je sezóna bavlny a stredná Ázia od Tadžikistanu cez Uzbekistan až po Turkmenistan žije zberom bieleho zlata ako tu niekedy bavlnu prezývajú. Posledné uzbecké kilometre sa za nami stratili a pred nami viala zeleno-bielo-červená vlajka ozdobená zlatou tadžickou korunou akú zvykol mávať aj Ismail Somoní, slávny Tadžik, ktorý založil koncom 10.storočia dynastiu ktorej nebolo v celom regióne páru. Vládli dokonca aj svetoznámej Buchare a dnes sú po celom Tadžikistane jeho portréty. Je ich tu snáď viac než portrétov súčasného prezidenta Rahmoniho a to je už čo povedať. Tadžikistan. Jeho meno pozná každý, ale poznáte niekoho kto tu bol? Spoločne s Turkmenistanom je najmenej navštevovanou krajinou stredoázijskej päťky a keď človek vidí akou krásou dýcha, tak tomu nechápe. Roviny končiace horami, vyššie hory, ešte vyššie hory až sa napokon tri vrcholy prehodia cez monumentálnu hranicou 7000mnm. Tadžikistan to sú hory a nádherné kopce. Pamír. Zerafšánske vrchy. Turkestánske hory. Mongolské kopce. Viac než 90 percent krajiny tvoria kopce a hoci sa tu vyblázni každý milovník prírody, ukrýva sa tu aj fascinujúca história. Mesto Khudžand na severe v starobylej provincii Sogd sa na dnešný deň stalo našou bránou do tajomného sveta Tadžikistanu. Až sem prišli achajmenovskí Peržania a stál tu aj Kýros Veľký. Napadlo by Vás, že práve on je zakladateľ tohto síce málo známeho no o to významnejšieho mesta? Na perzských mapách tu svietil nápis Kyropolis, ale len do doby kedy sem pricválal neochvejný kôň menom Bucafelus nosiaci na svojom chrbte Alexandra Veľkého, aby si mesto podmanil a prestaval ho na slávnu Alexandriu Eschaté. Aj my sme objavovali múry starej pevnosti a pri mozaikách si rozpovedali príbeh najslávnejšieho Alexandra v dejinách. Na vlastné oči sme videli ako tečie rieka Syr Darya o ktorej sme sa učili v škole a o pár dní si ju porovnáme s Amu Daryou, ktorú tiež budeme prekračovať na našej ceste. Starovekí ľudia ju poznali ako Jaxartés, no Arabi ju vznešene volali Seyhun a v islamskej predstave je jednou zo štyroch riek, ktoré pretekajú vysneným rajom. Kedysi s Khudžand volal Leninabad a ak viete, kde hľadať stále tu nájdete niekoľko socialistických reliktov a najväčšiu Leninovu sochu v krajine. Ešte pred štyrmi rokmi stála hrdo v centre mesta a monumentálnom námestí, ale dnes ustúpila soche koho iného, než Ismaila Somoního a tak Lenin skončil ukrytý na periférii. Tadžická reštaurácia Zeytun o ktorej sa písalo aj v poslednom výtlačku časopisu Turkish Airlines na palube lietadla ktorým sme prileteli do Biškeku nás prívítala tradičnou kuchyňou a tak na stole pristávala polievka džavarí, šašíky, kebaby či grilovaná baranina s čerstvými, okrúhlymi chlebmi. Najživšie a najkrajšie miesto Khudžandu si vždy vychutnáme na konci a tak sme sa rozliezli bazárom Pandžšanbe. V celom Tadžikistane niet krajšieho bazáru a človek tu spraví za hodinu sto fotografií, pretože sa okolo neho neustále niečo deje. Bezprostrednosť Tadžikov sme si užili a každý poznal Slovensko, každý vedel odkiaľ sme prišli a mnohí si dokonca zaspomínali. Krásne stretnutia a to nehovorím o neskutočne sladkom hrozne, ktoré bolo doslova všade a obrovské melóny vážiace snáď dvadsať kíl. Neuveriteľné. Na periférii Khudžandu sme sa ocitli na pár chvíľ v cárskom Petrohrade. Nie nenachádza sa tu časová slučka, ktorá by človeka vtiahla a vyplula na severe Ruska, ale stojí tu palác Arbob, ktorý na prvý pohľad pripomína petrohradské paláce so všetkou ich honostnosťou. Nikto by tu takýto palác nečakal a to je na tom geniálne. Keď v Tadžikistane v rokoch 1992 až 1997 zúrila občianska vojna, zasadal tu dokonca parlament, pretože Dušanbe bolo v chaose a násilí. Tomu sa povie bodka za Khudžandom a už sme nazad v Taškente, aby sme mohli zajtra ráno objavovať krásy mesta a presunúť sa do bájneho Samarkandu!


Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
K

Ázia  

Uzbekistan, Tadžikistan, Kirgizsko, Kazachstan


náročnosť

8 dní

Trvanie

2595
E

Ázia  

Tadžikistan, Afganistan, Kirgizsko

28.06. → 07.07. +2 termíny

náročnosť

10 dní

Trvanie

3890
E

Ázia  

Tadžikistan, Afganistan, Kirgizsko


náročnosť

14 dní

Trvanie

4690
Alexander Macedónsky Prémiový blog

Prémiový blog Alexander Macedónsky

Najúspešnejší Európan? Vzor každého ambiciózneho muža? Aj po vyše 2 000 rokoch jeho meno pozná každý. Na človeka, ktorý sa rozhodol dobyť celý…

Ľuboš Fellner 45 min. čítania
Marco Polo – sex a najťažšia časť cesty Prémiový blog

Prémiový blog Marco Polo – sex a najťažšia časť cesty

V druhej časti môjho blogu o veľkom cestovateľovi nejde samozrejme iba o sex na cestách. Mladý Marco Polo prechádzal Arménskom, kde pod nedostupným…

Ľuboš Fellner 14 min. čítania
Tadžikistan - rozprávkovou zabudnutou krajinou Prémiový blog

Prémiový blog Tadžikistan - rozprávkovou zabudnutou krajinou

Tadžikistan – bodka za mojím ázijským putovaním. Posledná krajina, ktorú som na tomto obrovskom fascinujúcom kontinente ešte poriadne neprešiel a…

Ľuboš Fellner 56 min. čítania

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine: