Mesto na rieke Syr Darya Z krajiny Tadžikov

Syr Darya patrí k najväčším riekam Strednej Ázie. Ak sa vyberiete do tadžického Chudžandu, ocitnete sa na jej brehu a môžete si ju vychutnať. Nový týždeň sme tu v strednej Ázii začali naozaj štýlovo a to výletom do susednej krajiny s názvom Tadžikistan. Je to už náš štvrtý –stan odkedy sme vyrazili z kirgizského Biškeku na spoznávanie tohto neznámeho, no o to čarovnejšieho regiónu. Včera sme z kazašského Šimkentu dorazili do uzbeckého Taškentu, ponorili sa do bazáru Mirobod, zastavili sa na pravoslávnej svadbe v prekrásnej katedrále a spoznávali prvé chute uzbeckých šašlíkov s kanvičkami zeleného čaju či ruskej Baltiky. Ráno sme Uzbekistan opustili, aby sme sa nadýchli nových kulís a vydali sa do najväčšieho mesta na severe Tadžikistanu. Bavlníkové polia na začiatku Ferganskej kotliny sa už krásne zafarbili do bielej farby a všade vytŕčajú chumáče snehobielej bavlny. Na niektorých políčkach sa už od rána zbiera biele zlato, iné ešte len čakajú kým sa strasú svojej bavlny. O tomto sme dosiaľ len počuli či videli v dokumentárnych filmoch. Teraz sa to odohrávalo za oknami nášho mikrobusu a dokonca sme si mohli bavlnu aj sami natrhať. Tadžikistan je najchudobnejšou krajinou stredoázijskej päťky a naša cesta smerovala do historicky cenného mesta Chudžand. Po Dušanbe je najväčším mestom v krajine a malo obrovské šťastie, pretože keď sa Tadžikistan ponoril po páde sovietskeho režimu do krvavej občianskej vojny, Chudžand tieto hrôzy obišli a mesto mohlo prosperovať. Nad mestom sa dvíhajú krásne hory a rieka Syr Darya si tu razí svoju cestu, aby sa rozbiehala smerom k Aralskému jazeru do ktorého sa jej vody už nikdy neponoria. Aj to je jedna z katastrof strednej Ázie a horká pachuť mocnosti, ktorá sa zahrávala s prírodou. Prešli sme si múzeum, zastavili sa na promenáde a pohľadali relikty sovietskej minulosti, ktoré Tadžikovia pekne upratali zo starého mesta na okraj starého sídliska. Lenin sa tak už nepozerá na staré mesto, ale do kríkov za ktorými tečie Syr Darya. Najkrajšia časť Chudžandu je však bazár Pandžšanbe. Človek sa tu ocitne vo víre chaosu, nádherných tvárí, exotických odevov, pokrikov, vôní a čerstvého ovocia či chlebov, ktoré akoby boli natreté zlatou farbou. Ťažko by sme v Tadžikistane hľadali krajší a živší trh, než je práve tento, kde aj my sami sme atrakciou, pretože to tejto ťažko skúšanej krajiny veľa turistov nezavíta. Človek si nevie Tadžikistan predstaviť, ak sa v ňom neocitol, no teraz ho máme v hlave a to čo sme videli nás nadchlo. Už sme nazad v Taškente a zajtra začíname jazdu touto nesmierne bohatou krajinou na historické príbehy a legendy. Zajtra sa už nevieme dočkať Samarkandu!