Najstaršia mešita Buchary

Keď počas prechádzky po najznámejšom námestí Buchary - námestí Lyabi Hauz - zavítate do jeho západnej časti, natrafíte tu na najstaršiu mešitu v meste - Magoki Attori. Zatiaľ čo história Buchary siaha približne do polovice prvého tisícročia pred naším letopočtom, história samotnej mešity sa začala písať v roku 714 - jej základy sú teda staré viac ako 1300 rokov! Vďaka tomu je dnes jednou z najnavštevovanejších pamiatok mesta a zároveň si vyslúžila miesto na zozname svetového dedičstva UNESCO ako súčasť historického centra.

Jej výstavba je spojená s menom arabského šejka, Qutayba Ibn Muslima – jedného z prvých ľudí, ktorí priniesli a šírili islam na územie Strednej Ázie. Pred jeho príchodom sa väčšina obyvateľstva dnešného Uzbekistanu hlásila k zoroastrizmu. Aj tu v Buchare sa pred príchodom moslimov na mieste dnešnej mešity nachádzal kultový zoroastrijský Chrám mesiaca. Na námestíčku pred chrámom sa predávali zoroastriánske modly, liečivé byliny a koreniny – attoron. Práve preto sa aj celé miesto nazývalo Attoron Bazaar. Napriek tomu, že Arabi následne chrám zbúrali a postavili na jeho mieste mešitu, rozhodli sa ju na pamiatku pôvodného miesta pomenovať Magoki Attori.

Počas jej dlhej histórie mešitu zasiahlo niekoľko veľkých požiarov a bola niekoľkokrát rekonštruovaná. V ranom stredoveku tu sídlil aj starobylý Mokh Bazaar. V roku 1541 ju chcel bucharský guvernér Abdulaziz Khan dokonca zbúrať, keďže bola v tom čase značne zapustená do zeme a zničená. Stavbu však zachránil vodca rádu Nakshbandi Sufi Sheikh Machmudi Azam, ktorý ju na vlastné náklady nechal poslednýkrát prestavať.

Do dnešnej doby sa z priečelia starobylej mešity zachoval spodný portál v tvare oblúka zdobený stalaktitmi. Dvojité štvrťstĺpy po stranách portálu sú pamiatkou predislamskej éry a dekoratívne lemovanie piatich vyrezávaných ganchových dosiek má pripomínať silu a veľkosť sveta islamu v tejto krajine. Čo sa týka interiéru budovy, veľa sa z neho nezachovalo a dnes tam nájdeme výstavu kobercov. Kráse a starobylosti budovy to však vôbec neuberá a rozhodne stojí za návštevu, tak ako samotná Buchara.