Káva na Madagaskare a chameleón Parsonov

Afrikou ostrieľaná dvojica priateľov, s ktorými skúmame najväčší ostrov tohto kontinentu, pracuje s kávou. Po prechádzke v nádhernom pralese Ranomafana chceme preto navštíviť miestnu kávovú plantáž. Madagaskar je skôr známy exportom vanilky a pestovaním ryže než pestovaním kávy, no menšie plantáže tu môžete nájsť. To ešte netušíme, čo všetko nás na ceste k ním čaká. Postupne sa dozvedáme, že ak chceme vidieť tú kávu, musíme si ísť pre povolenie ku miestnemu kráľovi a priniesť mu nejaký dar. Ostávame jemne v šoku. No zhodneme sa, že nejakých 10 000 ariary pre kráľa (okolo 3€) nebude predsa žiadny problém. Šliapeme do kopca, na ktorom sa nachádza miestna dedina a v nej, vo svojom paláci (čiže v hlinenej chatrči) žije spomínaný kráľ. Madagaskar nie je monarchiou už od príchodu Francúzov (19. storočie), ale miestne komunity, kmene a dediny po ostrove ešte majú svojich "kráľov," po ktorých moc preberá jeden z jeho synov. Cestou do dediny prechádzame okolo školy, kde nás so smiechom vybehnú privítať miestne deti. Zaspievajú nám i nejaké pesničky, vo francúzštine i v malgaštine. Keď sa vidia na našich fotografiách, začnú sa vždy hromadne smiať, akoby ste im povedali ten najlepší vtip. Jeden chlapík využije príležitosť zarobiť si a nájde nám najväčšieho chameleóna, aký na Madagaskare žije – chameleón Parsonov. Už som pár týchto chameleónov videl, ale tento je ozaj poriadny macek. Dáme mu za objav do vrecka pár drobných. Deti zo školy sa rozhodli pripojiť k našej kávovej výprave. Tak skoro sa ich nezbavíme, ale je to príjemná, usmievavá spoločnosť, ktorá nám spestruje cestu ...a postupne sa rozrastá. V dedine sú už všetky zraky namierené na nás. Pozrieme si život miestnych, kde spia, čo jedia a ako lyžičkou na streche chytajú signál pre počúvanie rádia. Z okna najväčšej budovy nás pozoruje istý muž. "To je kráľ," šepká mi podivným hlasom miestny. Vstúpime do jeho "paláca" a celá dedina s nami. Nuž, sme tu poriadnou atrakciou, ale na to sme si už zvykli. Zdvorilo sa ukloníme kráľovi a ten nás privíta. Ide o starého muža, ktorý je zabalený do deky. Cítiť však veľký rešpekt a úctu, ktorú dedinčania k tomuto starému mužovi majú. Ako ku skutočnému kráľovi. Vraj je dobrým zvykom niekoho privítať alkoholom, prezradí kráľ. Jedna z vecí, ktorú máme s Madagaskarom spoločnú. Možno tu ten zvyk priniesol samotný Beňovský, ktovie. Do hrnčekov nám nalievajú miestny biely rum, ktorého výrobu si taktiež neskôr pozrieme. Po pár ochutnávkach sa rozhodneme, že i my niečo ponúkneme. A tak do hrnčekov nalievame whisky. Kráľ vyzerá, že mu naozaj chutí. Po zopár úvodných prípitkoch teda vysvetlíme, prečo sme tu a či môžeme navštíviť ich kávové plantáže. Kráľ s roztomilým stareckým úsmevom prikyvuje a poďakuje nám za milú našu návštevu. Samozrejme, z paláca i z dediny nás vyprevádza pomaly celá dedina... Cesta ku káve nebola jednoduchá. Popri hrbatom dobytku zebu sme sa brodili ryžovými poliami. Odmenou nám ale bola neveľká, no rozkvitnutá a nádherne voňavá kávová plantáž. Pár fotiek a vzoriek. A môžeme ísť. Odtiaľ sa zastavujeme na večeru. Hoci sme mohli jesť v noooble reštaurácii, dali sme prednosť miestnym ošarpaným podnikom na ulici. Lokálne pivo s dedinčanmi a k tomu jedno z najlepších brochette (mäso na palici) aké som jedol. A za nami jeden z najzaujímavejších dní, aké sme na našom ostrovnom putovaní zažili.