Na okraji krátera Ngorongoro

Sedím si na terase na okraji krátera Ngorongoro a je mi úžasne. Minimálne takisto ako ostatným siedmym nadšencom. Práve sa skončila časť poznávacia a zajtra začína časť oddychová. Zanzibar volá. Safari sa nám vo všeobecnosti vydarilo, Masai Mara tradične dobrá so všetkým, čo k tomu patri. Lake Nakuru je iný typ parku a dá Vám predstavu o prírode Kene a doplní savanu. Začali sa sem pomaličky vracať plameniaky, nosorožce sú stále doma a na záver sa nám pred autom producíroval pekný leví samec a obďaleč mamina so štyrmi mladými. Po rozlúčení sa s výpravou, ktorá šla z Nairobi priamo na Zanzibar a zohrievajú nám lehátka na pláži, sme sa siedmi vybrali do Tanzánie. Za hranicou sme sa trochu prešli do „jaskyne“ a posvätného miesta masajov a obkukli ich obydlia zdnuka. Oddych v Arushi, geniálna indická a čínska kuchyňa...pečená čínska kačica, alebo indický Paneer kheema s cesnakovým naan (tri roky tu už nič iné nejedávam), skrátka vydarený deň. Opäť. Keď stojíte na okraji krátera Ngorongoro, poviete si, že tento pohľad stál za cestu sem a zjazd dolu a safari na jeho dne beriete ako bonus. A že sme toho videli. Chvíľku po obede pri jazere s hrochmi a hajami sme našli nosorožce, levy, geparda, hyeny a všetko ostatné. Na záver ešte gepard ležiaci tesne pri ceste (cca 4m) a antilopy losie. A znova sa dostávame k terase a úžasnému pohľadu na západ slnka nad Ngorongoro...