Z Kórei do Japonska aj cez tajfún

Veterné ránko v Busane sa cestou na letisko zmenilo na prívalový dážď a po pár minútach už pršalo horizontálne a prívaly vetra ohýbali okolité stromy. Bolo jasné že v tomto počasí sa z Kórei nedostaneme. "Prvé lietadlo poletí zajtra, ale je vybookovane a ďalšie voľné miesta sú až na tom pozajtra." To bola odpoveď, ktorú som dostali z letiska. Bubáci sa však nevzdávajú a tak sme ešte ten večer úplne inou spoločnosťou leteli prvým lietadlom do Japonska. Tajfún nás však dostihol znova, aj keď už len okrajom a tak na sopečnom hrebeni v pekelnom údolí Owakudani, plnom sírových výparov a bublajúcich jazierok to vyzeralo ak na Lomnickom štíte pri veternej smršti. Jazero Hakone v kráteri sa skrývalo v mysterióznej hmle a rozčerené vody oceánu využívali desiatky windsurferov. Nasledovalo prvé sushi a čerstvé tuniaky a lososy z Tichého oceánu. Mäsko je tak jemné že sa Vám jednoducho rozplýva na jazyku. Na trhu Tsukiji, mrazia, pília a nakladajú zmrazených 100 kilových tuniakov, chobotnice, ježkov a inú háveď. 15 minút chôdze odtiaľ slávna Ginza žije luxusom, módou, svetovou kuchyňou a hi-tech technológiami. Cisársky palác, párky, svätine a všetko sme si to ešte raz prezreli z 200 metrovej výšky Tokijskej radnice. Od tajfúnu nám už mimochodom počasie praje a tak sa posledné dní kúpeme v slnečných lúčoch. Každý deň je 30 a namiesto dáždnikov nosíme opaľovacie krémy. Tak to bolo aj v Nikkó japonskom údolí kráľov - šógunov. Tajomné hrobky sme si pozreli v tieni obrovských cédrov, ktoré môžu konkurovať americkým sekvojam. Tokyo a okolie je naozaj úžasné, veď kde nájdete miesto ako park Shinjuku-gyoen. V strede 30 miliónovej aglomerácie oáza pokoja s japonskými záhradami, metrovými kaprami a 10kg mäsožravými korytnačkami v jazierkach, žabami a rakmi v potôčikoch. Nie, nie je to zoo, žiadne klietky žiadne davy, pár ľudí posedáva na trávnikoch, opaľuje sa, užíva si atmosféru. Aj takéto je Tokyo ale teraz už šup do Sinkanzenu a 821 km do Hirošimi, za 4 hodiny. Foto: Ľuboš Fellner