Japonsko po cunami | Zážitky BUBO

Na stránke k zájazdu Južná Kórea-Japonsko požiadal niekto o názor tých, čo sa vrátili odtiaľ 23. júna. Zrejme ho zaujímala situácia v Japonsku. Napísali sme teda svoj názor na Japonsko. Kvôli spesneniu však treba povedať, že 23. júna sme sa vrátili zo zájazdu v Japonsku-zlatá cesta. Jeho súčasťou nebola Južná Kórea. Ale asi bude vhodné, aby sme svoje poznámky uviedli aj tu, pre tých, čo uvažujú len o zájazde Japonsko-zlatá cesta (komfort). Už dávno sme túžili vidieť a spoznať Japonsko aspoň na krátky čas a som rád že sme boli v skupine, ktorá s ČK Bubo vycestovala do Japonska ako prvá po nešťastnom cunami a udalostiach vo Fukušime. Obavy z tejto cesty sme však nemali. Nepodliehamie bombasticky pôsobiacim správam, ktoré – posudzované očami geograficky malinkého Slovenska – často vyvolávajú predstavu, že celý svet je iba reťaz katastrof so streľbami, uragánmi, záplavami a zemetraseniami. A že ak je teda v Japonsku cunami, tak celá krajina je určite zničená alebo ak je lokálny problém s elektrárňou Fukušima, tak všetkých 127 miliónov Japoncov je ožiarených a nemôžu konzumovať žiadne potraviny. Tie správy falošné hľadia dušu nejedného našinca, že ak takto „svetovo“ posudzuje tie katastrofy, tak aj on sa stáva svetovo rozhľadeným. Japonsko sme teda navštívili a skutočnosť predčila naše očakávania. Tokio, Hirošina, Kjóto, Nikkó, Osaka a všetky tie okolité miesta so šintoistickými a budhistickými pamiatkami a krásnou záhradnou architektúrou pôsobia pokojne a dôstojne. Všetko funguje, všetko je čisté, upravené, Šinkanzen odíde na minútu presne, aby sa potom s vami rozbehol 300 km rýchlosťou. Budete obdivovať modernú výstavbu výškových domov s rozhľadňami a rýchlovýťahmi. Zapáčia sa vám krásne šaty gejší, ktoré vám predvedú sympatické modelky. Pozriete si zápasníkov sumo, ktorí trénujú a zápasia ako obvykle, milé a zdvorilé deti v školských rovnošatách vás pozdravia, zakývajú a odfotia sa s vami, predavačky sa niekoľkokrát uklonia, keď sa priblížite k ich zóne, kúpené tričko či košeľu vám odnesú k východu a tam sa s vami rozlúčia, v reštauráciách vám vopred dajú vlhký teplý obrúsok, aby ste si pred jedlom očistili ruky, v arkádovách uliciach nájdete obchody so stovkami, možno tisíckami pestrých pochutín, zákuskov, tort, ovocných pohárov, posedíte si pri dobrom japonskom pive a vyberiete si niektoré tanieriky súši, ktoré krúžia okolo pultu. A toalety sú tam čisté, často tak ako laboratória. A vždy zdarma. A ak si tam odskočíte, batôžtek si môžete pokojne nechať na lavičke, keď sa vrátite, bude tam. Určite by ste dostali výčitky svedomia, ak by ste odhodili nejaký papierik či ohorok cigarety, pretože tamojšie ulice sú absolútne čisté. A keďže psa tam obvykle uvidíte iba v maličkej veľkosti, aj to iba v košíku na bicykli nejakej Japonky, naše domáce pomery vám tu nehrozia. A výčitky svedomia takmer dostanete aj vtedy, ak chcete nechať nejaké sprepitné čašníčke v reštaurácii. Uvediete ju totiž do rozpakov, pretože ona chudera to nevie pochopiť, čo to robíte. Tých zážitkov je množstvo, a všetky sú len príjemné, prípadne príjemne šokujúce. Treba ich naozaj zažiť priamo tam, v Japonsku, medzi tými milými, zdvorilými, úslužnými, čistotnými a presnými obyvateľmi tisícok ostrovov, čo sú zvyknutí na prírodné katastrofy a čo sa s nimi vedia vysporiadať. Vysporiadať tak dôsedne, že nepocítite, že tam vôbec nejaký problém bol. Ale aby som nezabudol. Ťa cesta do Japonska bola príjemná nielen vďaka japonskému prostrediu ale aj vďaka výbornej organizácii, mimoriadne informovanému a obetavému sprievodcovi Adrianovi z CK Bubo, ktorému sa podarilo vytvoriť z účastníkov zájazdu priateľský kolektív. Jozef a Alica Fofo: Martin Ferenčík, BUBO