Na safari v Keni a Tanzánii

Dnes máme prvý deň, kedy si môžeme trochu oddýchnuť. Nikomu to však nevadilo a každý je rád, čo všetko sme na úkor ranného spánku videli. Naše putovanie začalo v Nairobi. Cesta do Maasai Mara vedie zaujímavou krajinou. Najprv 2600m vysoké hory, z ktorých sme sa pustili na dno Veľkej východoafrickej priekopovej prepadliny, alias Rift Valley. Tu začína masailand, ktorým sa budeme túlať najbližšie tri dni. Na kopcoch je krajina úrodná, ale dolu je to územie, kde sa nedá nič poriadne dopestovať a dokážu tu prežiť len ti otrlejší. Masaji so svojimi stádami dobytka, gazely, žirafy, zebry a pakone. Pohľad na tieto zvieratá nás sprevádza až po bránu rezervácie, kde to už začína žiť. Hneď za bránou nás uvítali impaly, slony, byvoly… Po dobrom obede v campe sa nám podarilo nájsť rodinku levov. Staré aj mladé, ktoré blbli okolo riečky. Za krátke poobedie sme videli skoro všetko, čo sa len dalo. Druhý deň sme si naplánovali celodenné safari, podaktorí boli pozrieť masajskú dedinu na kraji parku. Piknik pri rieke Mara, ktorá je známa z dokumentárnych filmov je vždy výbrným zážitkom. Obed s pohľadom na odfukujúce hrochy len tak nezažijete. Prešli sme sa po jej brehu až po hlavný brod, kade Maru prechádza väčšina migrujúcich pakoní a zebier. Približne 5 metrový krokodíl si hovel na brehu a trávil nešťastníka, ktorému sa rieka stala osudnou. Opäť krásny deň… Jazero Nakuru je niečo úplné iné ako savanová Mara. Tu je voda, dokonca viac ako je treba. Vodopád Makaria v tomto období nemá vôbec tiecť, ale teraz v ňom bolo bahnitej vody viac ako dosť. Byvoly, paviány, žirafy, ale hlavne nosorožce. Tie vzácnejšie a plachejsie sa nám ukázali v plnej paráde. Večer sme videli skupinu 4 kusov. So Stáňom sme na seba pozerali v nemom úžase. Ani jeden z nás ešte ani nepočul o tak veľkej skupine. Sú to prísny samotári. Ani naši šoféri a sprievodcovia niečo podobné ešte nevideli. Pri rannom safari sa nám ešte kúsok od auta predviedol jeden samec… Biele, bežnejšie sa pásli na lúke pri jazere. Úchvatný pohľad pripomínajúci raj…voda, zelené stromy, hory a množstvo zvierat všade naokolo. Pripadáte si ako v praveku. V Nairobi nás čakalo múzeum Karen Blixen, zaujímavej ženy, ktorá spravila veľmi veľa pre miestnu komunitu a tým si zaslúžila, že celá štvrť je pomenovaná po nej. V štvrti Karen sme navštívili aj záchrannú stanicu na žirafy rotschildove, tie ktoré sme obdivovali v Nakuru. Majú krásne biele podkolienky a úžasne dlhé jazyky, ktorými nám oslintali pri kŕmení ruky. Keď sme si ich umyli, v reštaurácii u Mäsožravca sme nakŕmili seba. Hovädzie, bravčové, morka, kura, bravčové rebierka, ale aj pštros a krorkodíl…toto všetko sme postupne do seba napchali. Nikto už ani nepomyslel na večeru. Jediné čo sme potrebovali, bola prechádzka. Tak sme sa prešli večerným centrom mesta a pozreli, ako sa mesto vypracovalo za 110 rokov svojej existencie. Ráno sme sa rozdelili a podľa svojich predstáv odleteli na rôzne miesta. Niektorí do Malindi na pobreží, iní na Zanzibar a niektorí ešte pokračovali do krátera Ngorongoro na území Tanzánie. Po ceste sme sa pozreli na masajsky život, vynikajúco sa najedli v indicko-čínskej reštaurácii nášho hotela v Arushi a únavou s plnými bruchami zaspali. Ráno sme vyrazili smer kráter. Poobedná jazda na dne, kde sme vymákli kŕmiace sa levice, ktorých plné bruchá nepustili ani na krok, hrochy v jazierku, kde sme piknikovali a opäť hromady pakoní a zebier. Tento raj na Zemi je neskutočný. Keď sa k nemu pridá večerný pohľad z vyhliadky na tento zázrak, deň je zas úžasný. Cesta do lodge bola trochu neistá, prašná medzi chudobnými domčekmi bežných tanzáncov, ale oáza na konci stála za to. Zelenina na večeru bola z ich vlastnej záhrady, káva na raňajky tak isto. Nikto by nič také nečakal uprostred chudoby na úpätí Ngorongoro. Teraz sme už na Zanzibare, dnes máme prvý deň zaslúženého odpočinku. Je to ale iba krátky oddych, keďže na ostrove je čo objavovať. Zajtra ideme pozrieť koreninovú farmu a Stone Town, pozajtra pozrieme pod hladinu mora a deň pred odchodom ešte skočíme do Jozani forest pozrieť, ako sa majú guerézy červené a iní obyvatelia mahagónového a pandánusového lesa. Zo Zanzibaru zdravíme do Malindi a zvyšku sveta.