Fórum

18 príspevkov

14

18:42

mar

2019

Comeback do Libanonu – NAJ krajiny Blízkeho východu Viac o krajine

Comeback do Libanonu – NAJ krajiny Blízkeho východu

Comeback do Libanonu – NAJ krajiny Blízkeho východu „Vy chodíte aj do Libanonu?“, Spýtal sa ma nejeden človek, keď som mu túto krajinu spomenul. Áno, po pár ročnej prestávke tu chodíme znova. Je to bezpečné. Nezabudnuteľné. Skutočne jedinečné! Libanon bol vždy pre mňa akoby top krajinou Blízkeho východu, kde sa raz musím pozrieť... a keď už som sa pozrel, tak chcel sa čoskoro vrátiť. Krajinou, kde veľké kostoly a mešity stoja hneď vedľa seba. Kde sa zasnežené hory dvíhajú hneď od mora. Kde miestna kuchyňa potvrdzuje, prečo je svetoznáma. Kde milovníci histórie prestávajú v Baalbeku dýchať... Prikláňam sa k názoru, že toto miesto malo byť divom sveta. Najväčší chrám, aký Rimania kedy dokázali postaviť, či najzachovalejší rímsky chrám, aký ste kedy videli (na fotke). Viete, že tu Rimania pri stavbe presúvali a dvíhali až 2000 ton ťažké kusy skál? A čo samotný Bejrút – takzvaný Paríž Blízkeho východu? „Bol som aj v Sydney či vo Vancouveri, ktoré sú podľa niektorých najkrajšími mestami sveta, no Bejrút sa mi naozaj páči ešte viac...,“ povedal na poslednom zájazde náš Jiři, ktorý už s nami prebrázdil naozaj kus sveta (pozdravujem teraz na Havaj). Nehovorím, že aj vy dáte Bejrútu number 1 ako Juraj, no dovolím si povedať, že vás toto mesto medzi morom a bielymi horami nesklame. Teda áno, Libanon je otvorený, a je v ponuke. Môžete si ho pridať ako tretiu krajinu k Svätej zemi a Jordánsku. Spolu táto trojica tvorí naozaj nezabudnuteľné combo (či už z hľadiska histórie, náboženstva, krajiny, kuchyne...), o ktorom budete po zájazde ešte veľmi dlho premýšľať...  

24

00:37

okt

2018

Baalbek Viac o krajine

Baalbek

Baalbek Mnohé pamiatky sú také, že ich musíte vidieť, veď keď ste už tu, tak sa to patrí. Baalbek je z inej kasty. Z kasty Petry, Angkoru či Machu Picchu, aténskej Akropoly. Aj keď ste veľa videli, tak vás prekvapí. “Prečo som sem nešiel skôr? Prečo sa o Baalbeku nehovorí viac?” poviete si. Libanonci sa smejú. “Svetové média patria židom a tí o nás nič dobré nenapíšu. Krása Baalbeku sa nedá schovať a svet sa to postupne dozvie. No preto všade píšu, že je tu aspoň nebezpečne, že hrozia útoky teroristov. No to je blbosť, jedine ak izraelskí teroristi..” smejú sa domáci na dobrom vtipe. No ja musím povedať, že Baalbek v dnešnej dobe nie je pre každého. Cestou z Bejrútu, ktorá trvá 2hodiny, prechádzam asi 10 vojenskými a policajnými kontrolami. Nikde nás nezastavia, pozdravíme sabah alchír صباح الخير – dobré ráno (aj keď je už okolo obeda) a policajt s prstom na spúšti samopalu kývne hlavou, aby sme pokračovali. “Najväčším nebezpečenstvom na celej ceste je billboard troch polonahých dievčat” pozn. autora: ide o reklamu na spodnú bielizeň“ Mnoho šoférov na ceste dole sa zapozerá a zabudnú zabrzdiť..” smeje sa taxikár Nasser. Jeho otec mal troch synov. Prvého nazval Gamal, druhého Abdel a tretieho Nasser. “Môj otec musel bývalého egyptského prezidenta milovať” Zdá sa, že nielen on, veď Nasserovu sochu či podobizeň vidím v Bejrúte často. Z Bejrútu stúpame do hôr, zákrutami stále hore a hore. Krajina sa mení “je tam nádherne však” chcú počuť Libanonci, keď som povedal kde som bol. No je. Nádhera je, že keď ste hore, už je to rovina a frčíme rýchlejšie. Po ceste do kopca sú desiatky obrovských reštaurácií, kam chodia Bejrútčania hodovať cez víkendy. Pijú arak a jedia desiatky jedál, jedno za druhým. Všetko je čerstvé, z údolia Bikáa a keď je to z Bikáa, tak to chutí lepšie. Bikáa je značkou tisíce rokov. Tadiaľto chodili karavány z Mezopotámie k Stredomoriu. Na najvyššom bode údolia, 85km od Bejrútu postavili Feničania svoj chrám. Zasvätilo ho bohovi Baalovi. Tomu istému, ktorého vyznávali v Palmýre /Sýria/. Baalbek nielenže leží na najvyššom mieste, ale práve odtiaľto tečú rieky a dajú sa kontrolovať. Ide o strategické miesto. Aj dnes je Baalbek prekvapujúco veľké mesto, centrum údolia Bikáaa a centrum Hezbbolahu. Keď prišli Rimania, tak na mieste Fenického chrámu postavili svoj chrám zasvätený Jupiterovi. Baalbek začali Rimania stavať v prvom storočí pred naším letopočtom, no Jupiterov chrám až za cisára Nera začiatkom 1. storočia. A evidentne toto bolo pre nich dôležité miesto, kde sa chceli ukázať, lebo postavili najväčší chrám aký kedy Rím postavil. Rímske chrámy okrem Talianska nájdete napríklad v Líbyi, Maroku, Arménsku, Sýrii, Francúzsku, Jordánsku. No toto je ako keby iná liga. Chrám je väčší, stĺpy sú vyššie, všetko je mohutnejšie. Feničania vybrali najkrajšie miesto a Rimania vytvorili div sveta. Z Jupiterovho chrámu ostalo iba 6 stĺpov. Najzachovalejší je Bakchusov chrám, ten je omnoho menší než bol Jupiterov, no aj tak je väčší než Parthenon v Aténach. Baalbek je ohromný, ohromujúci. Som nadšený! 

24

00:35

okt

2018

Športový život v Beirúte Viac o krajine

Športový život v Beirúte

Športový život v Beirúte V hoteli máme maličké fitko, bežiaci pás nefunguje. Je to lepšie než pred 20 rokmi, no do arabských krajín ranné behanie a zdravý životný štýl prichádzajú pomalšie, povzdychnem si. Hotel na to aby predal nepotrebuje kvalitné fitnescentrum. Idem do iného fitnescentra tu v blízkosti, ktoré mi bolo odporučené ako najlepšie. Vstup stojí 150 USD/mesačne. Keď sa idem v mužskej šatni osprchovať, tak vidím, že sa všetci chlapi sprchujú v spodnej bielizni. Nikto tu nie je nahý. Ďalšie dva razy idem bežať už von. Zbehnem dolu kopcom na korníš a tam, čuduj sa svete, bežia všetci, respektíve sa prechádzajú. Začínam od najluxusnejšieho hotela mesta, od hotela Phoenicia, a bežím až k dvom skalám, ktoré sú známe ako holubičie skaly Raouche. Ľudia džogujú, hrajú loptové hry, rybárčia, prechádzajú sa. Bejrút mi pripomína pohodou Sýriu v 90 rokoch minulého storočia. Všetci sú milí. To čo v Dubaji nikdy nenájdete, tú prirodzenú milotu, ľudskosť. V Dubaji sa na vás nikto neusmeje, určite žiaden arab. Tu je to presne naopak. Ste vítaní, ste nositeľom dobrých správ. Turista = situácia sa lepší. Turista = nádej. Väčšinou to zažívam v omnoho odľahlejších destináciách. Libanon je blízko a keď si chcete vyskúšať cesty, ktoré mám rád, tak sem teraz skočte. Dňa 11.11. sa pobeží v Bejrúte maratón. Všade nájdete billboardy, reklamu, každá firma je hrdá, že môže zdraviu prospešné podujatie sponzorovať. Počasie bude vtedy príjemné. Lyžovať sa ešte asi nebude dať, to až o mesiac neskôr… 

23

23:23

okt

2018

Jedlo Viac o krajine

Jedlo

Jedlo Zaujímavé je, že staré kultúry si zakladajú na tradíciách a k nim patrí aj geniálne jedlo. Čím staršia a rozvinutejšia kultúra, tým lepšie jedlo. A naopak. Jedlo vám o národe mnoho napovie. V starých kultúrach nemusia vymýšľať, recepty sú dané, jednoduché, no dokonalé. Ak sú tieto vyhlásenia pravdivé a vám chutí v Číne, či Taliansku, tak Libanon vás o to viac prekvapí. Libanonci sú presvedčení, že ich strava je tou najlepšou na svete. “Bulgur z Bikáa vyvážame až do Brazílie” chvália sa. Tak toto nechápem, kto toto (bulgur- čo je nalámaná predvarená a vysušená pšenica na špinavej streche) môže dobrovoľne jesť? Včera som si dal kybbeh -surové jahňacie mäso, ktoré sa mieša s bulgurom a musím povedať, že dávam prednosť sašimi a aj nášmu tataráku. Sedel som v jednej z najluxusnejších reštaurácií štátu s príznačným názvom Serai. Je pondelok, no v obrovskej reštaurácii je totálne plno. Stoly sa prehýbajú od množstva mištičiek. Som jediný muž, čo nemám oblek. Pred reštauráciu parkuje Ferrari, Porsche a pri Mercedesoch čakajú šoféri. Skoro pri každom druhom stole sa popíja vínko a každý stôl fajčí šišu. Keď som si objednal kibbeh, dosť sa divili, ale majú to v jedálničku. Mohol som si dať trošku vyprážané, ale ja chcem originál, surové. K tanieru plnom kibbe. Nedojedol som to, bolo toho tak veľa. Vždy som si preložil jedno na prázdny tanier a polial značným množstvom olivového oleja. Libanon = olivový olej. Na druhom tanieri mi priniesli teplé pečivo a ešte jeden veľký tanier zeleniny. Úplne inú zeleninu, inú akoby som v luxusnej reštaurácii očakával. Reďkovky, mladú cibuľku, kapustu - surovú kapustu - tak toto by som nečakal, potom obrovské zelené čili papričky a nesmie chýbať mäta, asi pol kríku jej tu mám. Doteraz pre mňa mäta znamenala Havana a mojito, teraz pre mňa mäta znamená Libanon. Na chuť mätového džúsu nikdy nezabudnem ako aj na mätu, ktorú pridajú do akéhokoľvek jedla, do sendviču na raňajky.. Okrem bulguru mi však chutilo všetko. A ešte musím dodať, že tabbouleh (tabouli) milujem a tam je taktiež bulgur. Na raňajky si dávam väčšinou manakish a potom ďalej neodolám inej variante libanonského chleba - labanech. Obidve sú akési pizze, ale labaneh je na tenučkom ceste. Základná pasta nie je rajčinová, ako v Neapole, ale sú to bylinky akési pesto, ale omnoho viac cítim tajomné bylinky hôr. Na to si v oboch prípadoch dávam zeleninu a syr akkawi. Manakíš bol už urobený a čakal ma pod sklom, keď som si ho objednal, tak ho hodili opäť na chvíľku do pece a podali mi ho teplý, preložený napoly, iba tak do ruky v kuse papiera. Lebaneh mi celý urobili a zabalili do dvoch vrstiev, no aj tak z toho kvapkal olivový olej. No v žiadnom prípade nemôžem povedať, že to bolo mastné ako naša lokša. Vôbec, naopak. Preferujem Labaneh - mňam. Poslednou variantnou je Saj, placka, ktorá sa pečie na konkávnej platni. Vyskúšal som to v Bikáa. Zastavili sme v obchode z roku 1928, kde obsluhovala stará kresťanka. Celkovo v týchto obchodíkoch obsluhovali starí, inteligentne vyzerajúci ľudia, ktorí, zdalo sa, že ich práca baví a robia ju najlepšie ako vedia. A vedeli! Saj mi pani zlatá natrela čerstvým tvarohom a na to dala med. Bolo to tak geniálne, že som sa vrátil na repete. Za Euro môžete mať 8 takýchto sádžov. Pritom jedno jedlo v dobrej reštaurácii stojí vyše 30 Euro. Pre sáj som si potom behával do štvrte Al Hamra. Preferoval som domáci syr, uhorky, paradajky a trošíčka čerstvej mäty. Geniálne. Výrobné reštaurácie sú na ulici Bliss (Rue Bliss) oproti American university. Odporúčam vojsť do vnútra campusu. Prekrásne budovy, more, pokoj, tenisové kurty a výhľad na Stredozemné more. Vtáčiky spievajú a vy cítite, že je prestíž chodiť do tejto školy. Na prvý pohľad vidieť, že toto je luxus. Áno vzdelanie je luxusom. Libanonci to vedia, ako s jedlom. Oproti univerzite je veľa rôznych stánkov, pekárničiek a vľavo na začiatku ulice (asi 200m) sú 3 výborné reštaurácie s prijateľnými cenami. V niečom je Libanon podobný Slovensku, resp. východnému bloku. Luxusné autá, falošné kabelky Louis Vuitoon a trávenie voľného času v nákupných centrách. Beirut souq je teraz hitom. Sedím oproti nápisu I love Beirut v reštaurácii, ktorá si hovorí libanonská a som tu prekvapujúco jediný turista. Je nedeľa večer a rodinky s deťmi okupujú všetky stoly. Dám si mezze – humuš, tahini, baba ganouij, tabbouleh. Hlavne tabbouleh je to čo musíte! Nasekaný petržlen!! Mňááám. Jednoduché, no dokonalé. Pijem mätovú limonádu a je mi dobre. Som na mesačnej ceste Arábiou a tak som si povedal, že si vychutnám túto cestu úplne a mám ramadán - nepijem alkohol. Tu v Libanone je to ťažké, veď som už navštívil vinárstvo, kde robili ochutnávky zdarma. Odolal som. Libanonky sú štíhle a krásne. Vraj je tu viac plastických operácii než v Rio de Janeiro a Venezuele. Muži sem zatiaľ nedospeli a im stačia peniaze. Naopak, bruško znamená prepych a tak ho ukazujú. Správajú sa ako Pablo Escobar v Narcos, vôbec sa za bruško nehanbia a vytŕčajú ho všade. Toľko jedla čo zjedia by nikto z nás nezjedol, sú evidentne vytrénovaní. Mezze- predjedlá, jedno za druhým, hlavné jedlo a ďalšie a ďalšie a potom zákusky. Výborná zmrzlina. Arak a ďalší. Sú síce moslimovia, ale zasa to nepreháňajú. A ešte jednu vec, ktorú v rýchlosti musím spomenúť. Káva. Čo s kávou? Podľa mňa v Bejrúte podávajú najlepšiu kávu na svete. Najlepšie machiato je v Kosove a v Asmare (Eritrea). No najlepšia káva je bejrútska. To musíte vyskúšať! Hovoríte si, že určite nepoznám talianske ristretko. Poznám. Skočte do Bejrútu a dajte mi vedieť! Kávička na ulici – s obrovského automatu. Silná ako Bejrút, omamná, prekvapujúco úžasná, jednoducho skvelá. Foto: stará kresťanka v údolí Bikáa 

23

22:52

okt

2018

Libanončania vymysleli peniaze Viac o krajine

Libanončania vymysleli peniaze

Libanončania vymysleli peniaze A stále s nimi vedia narábať najlepšie na svete. Niekto má talent na spev, niekto na šport a niekto má talent na zarábanie peňazí. Nevie si pomôcť, proste sa na vec pozrie a vidí, ako veci potočiť tak, aby to sypalo. Hovorí sa, že svetové peniaze ovládajú židia. Židia hovoria, že jediní, kto ich kedy oklamali boli Arméni. Rozprávajú sa príbehy o malom arménskom chlapcovi, ktorý chcel hladnému židovi predať jadierka z melónu… Libanonci sú potomkami Feničanov. A Feničania sú na príčine nášho trápenia a naháňaním sa za peniazmi – oni ich totižto vymysleli. “Feničania vymysleli peniaze. Ale prečo tak málo” hovorí sa u nás. Libanonci toto nechápu. Oni sa po ne vždy zohnú… Prechádzam sa po dowtowne Bejrútu a nestíham otvárať oči. Nádherné mrakodrapy, s úžasným foyer. Na spodných poschodiach sú väčšinou vkusné galérie, poprípade predávajú športové autá. Reštaurácie? Libanonci si na svoju kuchyňu potrpia a hovoria, že ak sa vo svete chceš naozaj dobre najesť, musíš skočiť do libanonskej reštaurácie. 16 miliónová diaspóra po celom svete to umožňuje. Ja som v libanonskej reštaurácii jedol v Brazílii, ale aj v libérijskej Monrovii a všelikde inde po celom svete. No čo ma šokovalo najviac neboli úžasné reštaurácie, ale ich záchody. Hovorí sa, že podľa záchodov spoznáš úroveň národa. Potom je Libanon na prvom mieste. Opakovane v bejrútskych kluboch a reštauráciách som ostal ako prikovaný. Grandiózny vstup, mramorové obrovské platne, ale pritom vkusné. Prekvapujúce, ale decentné. Skutočne ohromná úroveň. Centrum Bejrútu sa neuveriteľne rýchlo rozvíja. Kto tu bol pred 2 rokmi, nespozná to tu. Mnohé priestory ešte čakajú na prenájom, ale keď sa zaplnia, tak dodajú centru život. Mesto nie je umelé, ako krajiny arabského polostrova. Tieto ulice tu evidentne existovali už za Rimanov. Bejrút funguje ako staré európske mestá, nie ako umelé mestá na novom kontinente. Pozeral som aj detailné vypracovanie a musím povedať, že je skvelé. Ako keby bolo remeslo vážené, fortieľ sa zachoval. Libanonci sú obchodníci. Prídu do obchodu, reštaurácie, firmy.. rozhliadnu sa a do 5 minút vám povedia váš obrat a zisk. Mnohí sa takto zabávajú. Najznámejším z nich je Carlos Slim Helú, najbohatší Mexičan (libanonského pôvodu) a jeden z najbohatších mužom planéty. Po celom svete od USA cez Brazíliu, Nigériu, Francúzsko, Monako nájdete mnoho miliardárov, ktorí sa hrdo hlásia k svojmu libanonskému pôvodu. Jozef Safra, Gilbert Chagouri sú úspešní aj v politike, a dnešný prezident Brazílie, Michel Temer, je Libanonec. V mojich článkoch z Afriky nájdete Libanoncov spomenutých. Sierra Leone, Libéria, a áno, sú to oni, ktorí sa dostanú k tým najlepším diamantom. Že potom najlepšie diamanty predávajú vo svete židia? Najväčší nepriatelia Libanonu? Pchh, peniaze sú jednoducho peniaze. Vymysleli ich a vedia ich používať. Morálka je nestála záležitosť. Svet podlieha móde, menia sa preferencie. Peniaze sú jasné a nemenné. Platia vždy, ak ich máš správne uložené. Ztisícnásobiť svoj majetok? A prečo nie? Musíš mať správnu komoditu a vedieť ju predať. Vytvoriť to, čo zákazník chce. Lepšie než iní. Inteligencia, vkus, vzdelanie a tvrdá práca. Vojna skončila. Libanon má potenciál. Zapíšte si do mobilu poznámku, ktorá vám vyskočí o 10 rokov – Libanon smeruje k prosperite a vo svete bude o 10 rokov omnoho viac miliardárov libanonského pôvodu. Praotcovia Libanončanov vymysleli peniaze. Na svojich pra pravnukov môžu byť hrdí. 

23

22:33

okt

2018

Politika stará 5000 rokov Viac o krajine

Politika stará 5000 rokov

Politika stará 5000 rokov Na značkách áut si cvičím arabské číslovky. Na každej značke je napísané Liban. Aramejské slovo “laban” znamená biely. Kúsok od teplého mora totižto nájdete snehom pokryté, vyše 3000 m vysoké hory. Hory Libanonu a Antilibanonu. Libanonci píšu Loiban, ale vyslovujú Libanon. Je málo krajín menších než Slovensko, a Libanon je jednou z nich. Hornatý, všade od mora, aj v Bejrúte, ihneď stúpate do kopca. “Máme viac tunelov než Monako” smejú sa Bejrútčania, ale naozaj je neuveriteľné, že majú dopravu vybudovanú lepšie než u nás. Libanon má vo svojej krajine menej obyvateľov než Slovensko. No málokto vie o libanonskej diaspóre, ktorá je 4x väčšia než je Libanoncov doma. Odišli pred 100 až 150 rokmi. Boli odvážni a vybrali si nebezpečné krajiny v Južnej Amerike či Afrike. Najlepší hotel v Sierra Leone patrí Libanoncovi. Libanon je na malom území mixom náboženstiev. Neviem, či sa v tom niekto vyzná. “Ja som Libanonec, náboženstvo je sekundárna záležitosť” hovorí mi každý. “Prečo sme začali občiansku vojnu? A prečo je dnes vojna v Sýrii. Nikto nevie prečo…My Libanonci sme bratia.” A druhým dychom, ani si to neuvedomujú, pokračujú: “Na ľavej strane bývajú Šiiti a na pravej kresťania. Vždy to tak bolo. Na tejto ulici, po ktorej teraz ideme, bola zóna najväčších bojov. Preto sú domy na krajoch rozstrieľané.” Pozostatky občianskej vojny, ktorá skončila pred bezmála 30 rokmi je vidieť. Bejrút a Belfast sú mestá, ktoré sú známe bojmi. Obidve som tento rok navštívil. V Belfaste som spal v najbombovejšom hoteli sveta. Tu som taký nenašiel. Spím v centre v downtown a všetko mám na pešiu prechádzku. 60% Libanoncov sú moslimovia, 40% kresťania. Moslimovia sa delia na šiitov a sunnitov. Sunniti podporujú hnutie Hamas, šiiti milujú svoj Hezbollah s vodcom Hasanom Nasrallahom, ktorého fotografie nájdete všade v údolí Bikáa. “Nikto nevie, kde žije. Keby sa to dozvedel Izrael, ihneď ho popraví” Šiitov je trošku viac (32% obyvateľstva Libanonu) oproti Sunnitom (21%) a ešte musíme počítať sektu Drúzov, ktorí nosia také čiapočky a hneď ich teda spoznáte. Odštiepili sa v roku 1017 od šiitov. Žije tu aj silná komunita Arménov, ktorí sem doniesli mnoho vecí, kultúru aj vynikajúce jedlo. Radia sa samozrejme ku kresťanom. No aj kresťania sa delia, veď toto je oblasť, kde všetko vzniklo. Maronitov je 39%. Svoj pôvod odvodzujú od Marona, ktorý žil v 4. storočí nášho letopočtu. Počas otomanskej nadvlády mali značnú autonómnosť. Vo svete je ich vyše 3 milióny. Plus je tu viacero pravoslávnych cirkví . Kostolík strieda mešita, katolícky kostolík strieda pravoslávny s ikostazom. Občianska vojna (1975-1990) „Švajčiarsko Blízkeho východu“ uvrhla do pekla. Teraz tomu nepridáva ohromná migrácia Sýrčanov, ktorých je vyše 1 milióna, takže 25% obyvateľstva sú utečenci. To si my nevieme ani predstaviť. Koľko tu musí byť problémov…. A čo na to domáci? “Sýrčania sú veľmi dobrí ľudia. Bašár Asad je dobrý človek. No on sa nechce dať zlomiť. Nebude bábkou v rukách iných. Chcú ľudí v Sýrii vyhladovať, čím dlhšie toto bude trvať, tým viac bude mať Assad nepriateľov. To chcú, a potom si krajinu rozdelia” alebo “Oni chcú podkupných vodcov, tých môžu vydierať. Nechcú takých slušných ľudí ako Bašár al- Asad” Keď sa pýtam, prečo sa neodporúča navštevovať Baalbek, a aj dnes je na stránke Lonely Planet napísané, že Baaalbek je mimo bezpečných turistických trás, iba sa smejú: “Médiám sa nedá veriť. Pozri sa naokolo. Hizbalah vo vašich médiách očierňujete. No je to slušná strana, oni chcú naozaj dobre, a aj veci robia. Niežeby som ich mál rád, ja Hizbalah milujem” hovorí mi otec dvoch detí. V roku 2015 uniesli 4 Čechov (tí neskôr požadovali od českého štátu 40 miliónov korún odškodné), takže stále to ešte nie je úplne OK. Keď to bude OK, veľmi rýchlo to “nehmatateľné fluidum” odíde. Veď sa pozrime na Slovensko. Ja som štrngal kľúčmi na námestiach v tej zime každý, každučký deň, dlhé hodiny. Väčšina, keď toto číta, si pomyslí, tak ti treba. No ja by som išiel štrngať opäť. Slovensko bolo vtedy tou najkrajšou krajinou sveta, plnou lásky. Ako dnešný Libanon. Česi boli v zajatí 7 mesiacov, no nikomu neskrivili ani vlások na hlave a celé je to divné, ako keby sa s únoscami dohodli. Tento únos mal byť reciprocitou za vydanie libanonského agenta Alího Fajáda. Jednoducho, Libanon je v dnešnej dobe už OK pre stredne zdatného turistu. Prílet aj odlet z nádherného Libanonu je peklom. Toľko kontrol pri odlete som snáď zažil iba v Afganistane a Somálsku, vysoko to prekračuje kontroly Izraela. Strašlivá pakáreň. No je to vraj preto, lebo Izrael chce zostreliť akékoľvek lietadlo odlietajúce z Bejrútu. “ISIS? My to voláme Daiš. To je obraz “inteligencie”, oni potrebovali vytvoriť netvora a tak je tu. Vieš o tom, že Rusi chceli zbombardovať Raqqu, sídlo ISIS, a vojská USA im v tom zabránili? Keby chceli, tak je dávno po ISIS. Oni si tú potvoru udržujú. Vyhovuje im” Toto mi hovorí šiit a ten je zaujatý, samozrejme. No kto nie je? Šiiti sú práve v údolí Bikáa a potom na južných predmestiach Bejrútu. Naschvál som nimi prechádzal, aj keď to západné zdroje neodporúčajú. Pokoj, všade vlajúce čierne vlajky na počesť Husseina (syna Alího), fotografie Hasana Nasrallaha, viac ľudí odetých celých v čiernom, a výborná čierna káva. Prechádzam Bejrútom a z hypermoderného downtovnu sa dostávam k hodinám na veži, na námestí Najmeh, a odtiaľ k hrobu Rafica Haririho pred mešitou Mohammad al-Amin. Vstupujem donútra, je to obrovská stavba, ktorá dominuje centru Bejrútu. Rafic Hariri je moderným, nespochybniteľným hrdinom (bývalý premiér). Je po ňom nazvané aj letisko, napríklad. Jeho syn Saad teraz Libanonu vládne. Rafica Haririho zavraždili 14.2.2005 v západnom Bejrúte, keď jeho kolóna prechádzala okolo hotela St. George. Západné média tvrdia, že to bola Sýria. Libanonci mi hovoria “vieš, ja si myslím, že Mosad” Každopádne to vyprovokovalo tzv. cédrovú revolúciu (céder nájdete na libanonskej vlajke). Rodina Hariri sú sunniti a každý vie, že sú pod vplyvom Saudskej Arábie. “Vieš, to puzzle tu na Blízkom východe ťažko vysvetliť. Každý je proti každému, no ja si myslím, že oni sú v skutočnosti priatelia” hovorí mi farmaceut, ktorý vyštudoval na americkej univerzite. Bejrút v jazyku Feničanov znamenal studňa . Jedná sa o jedno z najstarších hlavných miest sveta vôbec. Trvalo je obývané približne 5000 rokov a v egyptských spisoch o ňom písali pred 3500 rokmi.  Všade okolo mešity Mohammad al-Amin sú prastaré rímske vykopávky. No zdá sa mi, že kamkoľvek tu zakopnete nájdete obdobný poklad. V roku 635 padol do rúk Arabom. Vždy som fascinovaný, ako rýchlo Arabi postupovali a dobývali svet. Potom bol Libanon 400 rokov pod kontrolou Osmanov. Až po páde Osmanskej ríše ho získali Francúzi. Mnohí tu rozprávajú anglicky, ale stále aj francúzsky. Bejrút - Paríž východu - sa rýchlo stavia na nohy a mení sa na ohromnú krásavicu. Prajem veľa šťastia. A hlavne mier. Foto: časy, kedy bol Paríž východu najpovoľnejším arabským mestom sveta. Tie časy sa, zdá sa, vracajú 

09

18:45

okt

2014

Z KRAJINY CÉDROV Viac o krajine

Z KRAJINY CÉDROV

Krajina, ktorá je štyri krát menšia než Slovensko, vtesnaná na Blízky Východ si počas svojej existencie už vytrpela príliš veľa bolesti a svoje šťastné dni nezažíva ani dnes. Dnes tu už nepoletujú guľky ničivej občianskej vojny, ktorá sa preháňala ulicami v rokoch 1975-1990 a ani sem nepadajú bomby izraelskej agresie z roku 2006, no neďaleká Sýria a jej súčasný konflikt vykresľuje na tvárach domácich vrásky s neistou budúcnosťou. V médiách, ako to už býva dobrým zvykom to vyzerá miestami zle, ale my sme tu a všetci sme v najlepšom poriadku, ba čo viac, túto nádhernú krajinu si neskutočne užívame. Včerajší deň sme strávili v hlavnom meste v Bejrúte a jeho blízkom okolí. Objavovali sme poklady archeologického múzea, hľadali na starých rímskych sarkofágoch Achilla, Patrokla, kráľa Priamosa či Hektora a z mozaík na nás hľadel Sokrates či Alexander Veľký. Libanon bol odvekou križovatkou kultúr a každý národ, ktorý niečo v tomto priestore niečo znamenal tu po sebe zanechal stopy. Aj dnes je preto Libanon mix kultúr, náboženstiev a považuje sa za najtolerantnejšiu arabskú krajinu sveta. Arabka v minisukni? Reklama na alkohol či bilboardy so ženami v spodnom prádle? Obchody naplnené víno, arakom či pivom? To všetko tu človek nájde, hoci je v arabskom svete, kde je islam dominantným náboženstvom. To len naše umelé predsudky nám brána vnímať arabský, či ešte lepšie povedané islamský svet komplexnejšie. Z mesta Jounieh sme sa odviezli lanovkou na pahorok Harrisa odkiaľ sme malý nádherný panoramatický pohľad na okolité mestečká, dedinky vtlačené do Libanonského pohoria, no dominantou pahorka je dnes obrovský kostol a 7 metrová Panna Márie, ochrankyňa Libanonu. Ďalší paradox, však? Panna Mária sa spomína aj v posvätnom Koráne a je matkou proroka Isu, ktorého my poznáme ako Ježiša Krista. Veľa príbehov sa tu prelína. Odfotili sme sa pri typických libanonských cédroch a odviezli sa do Byblosu. Viete, že odtiaľto pochádza názov Biblia? Byblos sa považuje za jedno z najdlhšie osídlených miest sveta a my sme si v archeologickom parku čítali ako v otvorenej knihe. Čo kameň, čo múr to iný národ, ktorý si pamätáme z dejepisu. Aramejci, Egypťania, Kannánci, Feničania, Gréci, Rimania, Peržania, Križiaci, Arabi či osmanskí Turci. Každý tu bol a boli sme tu aj my. V geniálnej reštaurácii sme sa ponorili do tajov libanonskej kuchyne a v jej prípade nikto nebýva sklamaný! Podvečerný Bejrút nás privítal tichom a tak sme si pobehali po jeho uliciach, niekdajších soukoch, zastavili sa v mešitách, kostole sv.Juraja, pohľadali rímske kúpele, slávnu právnicku školu a napokon obdivovali mešitu Al Amín, ktorá sa stala symbolom Bejrútu. Veža maronitskej katedrále tu už stojí v plnej kráse a tak súperí s minaretmi o pohľady. Dnešný deň bol skvelý. Opustili sme Bejrút a vybrali sa do údolia Biká, ktoré sa v poslednej dobe skloňuje v súvislosťou so sýrskym konfliktom. Cestu do Baalbeku včera po niekoľkých dňoch otvorili a tak nám šťastie prialo a fúkalo do pomyselných plachiet. Baalbek sa nám po hodine a pol otvoril pred očami a jeho monumentálne chrámy sa nám pomaly, ale isto vpíjali do mysle. Starý priateľ Mohammed ma z diaľky spoznal, pribehol ku mne o paličke, pozdravil ma a poďakoval, že sme prišli. „Už takmer dva týždne tu nebola skoro žiadna skupina“ hovorí takmer so slzami v očiach. Kvôli médiám a zlej povesti Baalbeku považovaného za sídlo hnutia Hizballáh sa tu turizmus roztápa a tí čo z neho žili trávia celé dni čakaním na Godota. „Povedzte doma, že sa tu nič nedeje, ukážte im, že tu je pokoj a kľud“ lúčime sa. Baalbek sme mali len a len pre seba. Predstavte si, že ste v Ríme na Forum Romanum, aténskej Akropole či tureckom Efeze úplne sami. Úplne sami. Bez nikoho. Len vietor a tiché ruiny. Človek si pripadá ako starý cestovateľ 19.storočia, kedy objavoval niečo výnimočné a má chuť sadnúť si na kameň a uhlíkom kresliť podobizeň celého miesta, tak ako to robili ľudia dávno pred ním. Prechádzali sme sa v tieni najväčších stĺpov starovekého sveta. Nazreli do Bakchovho chrámu, kráčali ruinami slávneho mesta a celého bolo naše. Podľa záznamov sme boli prvá slovenská skupinka tento rok v Baalbeku. Zážitok ako sa patrí! Aj Andžar neďaleko sýrskych hraníc sme si vychutnali bez živej duše. Kalifov palác, kúpele, mešita, tetrapylon a les plný stromov. Krásne miesto. Sme v Libanone a tu sa vyrába skvelé víno. Ako by to bolo, aby sme takéto niečo obišli? A tak sme sa ocitli aj v jaskyniach Ksary a napokon na ochutnávke najlepších vín. Berieme aj domov, držte palce, aby sa nerozbili! Zajtra nás čaká prelet do Jordánska a tak sa ozvete až odtiaľto. Z Libanonu zdravíme do príťažlivého Afganistanu!

09

15:44

okt

2014

Z KRAJINY CÉDROV Viac o krajine

Z KRAJINY CÉDROV

Krajina, ktorá je štyri krát menšia než Slovensko, vtesnaná na Blízky Východ si počas svojej existencie už vytrpela príliš veľa bolesti a svoje šťastné dni nezažíva ani dnes. Dnes tu už nepoletujú guľky ničivej občianskej vojny, ktorá sa preháňala ulicami v rokoch 1975-1990 a ani sem nepadajú bomby izraelskej agresie z roku 2006, no neďaleká Sýria a jej súčasný konflikt vykresľuje na tvárach domácich vrásky s neistou budúcnosťou. V médiách, ako to už býva dobrým zvykom to vyzerá miestami zle, ale my sme tu a všetci sme v najlepšom poriadku, ba čo viac, túto nádhernú krajinu si neskutočne užívame. Včerajší deň sme strávili v hlavnom meste v Bejrúte a jeho blízkom okolí. Objavovali sme poklady archeologického múzea, hľadali na starých rímskych sarkofágoch Achilla, Patrokla, kráľa Priamosa či Hektora a z mozaík na nás hľadel Sokrates či Alexander Veľký. Libanon bol odvekou križovatkou kultúr a každý národ, ktorý niečo v tomto priestore niečo znamenal tu po sebe zanechal stopy. Aj dnes je preto Libanon mix kultúr, náboženstiev a považuje sa za najtolerantnejšiu arabskú krajinu sveta. Arabka v minisukni? Reklama na alkohol či bilboardy so ženami v spodnom prádle? Obchody naplnené víno, arakom či pivom? To všetko tu človek nájde, hoci je v arabskom svete, kde je islam dominantným náboženstvom. To len naše umelé predsudky nám brána vnímať arabský, či ešte lepšie povedané islamský svet komplexnejšie. Z mesta Jounieh sme sa odviezli lanovkou na pahorok Harrisa odkiaľ sme malý nádherný panoramatický pohľad na okolité mestečká, dedinky vtlačené do Libanonského pohoria, no dominantou pahorka je dnes obrovský kostol a 7 metrová Panna Márie, ochrankyňa Libanonu. Ďalší paradox, však? Panna Mária sa spomína aj v posvätnom Koráne a je matkou proroka Isu, ktorého my poznáme ako Ježiša Krista. Veľa príbehov sa tu prelína. Odfotili sme sa pri typických libanonských cédroch a odviezli sa do Byblosu. Viete, že odtiaľto pochádza názov Biblia? Byblos sa považuje za jedno z najdlhšie osídlených miest sveta a my sme si v archeologickom parku čítali ako v otvorenej knihe. Čo kameň, čo múr to iný národ, ktorý si pamätáme z dejepisu. Aramejci, Egypťania, Kannánci, Feničania, Gréci, Rimania, Peržania, Križiaci, Arabi či osmanskí Turci. Každý tu bol a boli sme tu aj my. V geniálnej reštaurácii sme sa ponorili do tajov libanonskej kuchyne a v jej prípade nikto nebýva sklamaný! Podvečerný Bejrút nás privítal tichom a tak sme si pobehali po jeho uliciach, niekdajších soukoch, zastavili sa v mešitách, kostole sv.Juraja, pohľadali rímske kúpele, slávnu právnicku školu a napokon obdivovali mešitu Al Amín, ktorá sa stala symbolom Bejrútu. Veža maronitskej katedrále tu už stojí v plnej kráse a tak súperí s minaretmi o pohľady. Dnešný deň bol skvelý. Opustili sme Bejrút a vybrali sa do údolia Biká, ktoré sa v poslednej dobe skloňuje v súvislosťou so sýrskym konfliktom. Cestu do Baalbeku včera po niekoľkých dňoch otvorili a tak nám šťastie prialo a fúkalo do pomyselných plachiet. Baalbek sa nám po hodine a pol otvoril pred očami a jeho monumentálne chrámy sa nám pomaly, ale isto vpíjali do mysle. Starý priateľ Mohammed ma z diaľky spoznal, pribehol ku mne o paličke, pozdravil ma a poďakoval, že sme prišli. „Už takmer dva týždne tu nebola skoro žiadna skupina“ hovorí takmer so slzami v očiach. Kvôli médiám a zlej povesti Baalbeku považovaného za sídlo hnutia Hizballáh sa tu turizmus roztápa a tí čo z neho žili trávia celé dni čakaním na Godota. „Povedzte doma, že sa tu nič nedeje, ukážte im, že tu je pokoj a kľud“ lúčime sa. Baalbek sme mali len a len pre seba. Predstavte si, že ste v Ríme na Forum Romanum, aténskej Akropole či tureckom Efeze úplne sami. Úplne sami. Bez nikoho. Len vietor a tiché ruiny. Človek si pripadá ako starý cestovateľ 19.storočia, kedy objavoval niečo výnimočné a má chuť sadnúť si na kameň a uhlíkom kresliť podobizeň celého miesta, tak ako to robili ľudia dávno pred ním. Prechádzali sme sa v tieni najväčších stĺpov starovekého sveta. Nazreli do Bakchovho chrámu, kráčali ruinami slávneho mesta a celého bolo naše. Podľa záznamov sme boli prvá slovenská skupinka tento rok v Baalbeku. Zážitok ako sa patrí! Aj Andžar neďaleko sýrskych hraníc sme si vychutnali bez živej duše. Kalifov palác, kúpele, mešita, tetrapylon a les plný stromov. Krásne miesto. Sme v Libanone a tu sa vyrába skvelé víno. Ako by to bolo, aby sme takéto niečo obišli? A tak sme sa ocitli aj v jaskyniach Ksary a napokon na ochutnávke najlepších vín. Berieme aj domov, držte palce, aby sa nerozbili! Zajtra nás čaká prelet do Jordánska a tak sa ozvete až odtiaľto. Z Libanonu zdravíme do príťažlivého Afganistanu!

07

18:11

aug

2007

Libanon Viac o krajine

Libanon

Za posledne dni sme sa zoznamili s nevestou puste Palmyrou, kde sme pozorovali nadherny zapad slnka, dobyli sme kriziacky hrad Krak, v horucavach sme si pozreli najvacsi kamen pouzity na stavbu Jupiterovho chramu v Baalbeku, mimochodom ma 800 ton, zoznamili sme sa s Bejrutom a dnes sme sa cele dopoludnie tesili zo stredomorskej atmosfery v Byblose. Vsetci sme v poriadku a pozdravujeme opat z Damasku, kde sme uz ako doma.

03

19:35

máj

2007

SJL

SJL

Ahojte, zdravi Vas zajazd z Blizkeho Vychodu - Syria Jordansko Libanon! Mame sa dobre, program je plny, za par dni uz mame za sebou Damask, nevestu puste Palmyru, najvacsi kriziacky hrad na Kraku, starobyly Byblos, v poslednom case tolko spominany Beirut, neuveritelny Baalbek a mnohe ine. Pozdrav z vecerneho Damasku :)

03

18:35

apr

2007

Syria Jordansko Libanon 2.4.2007

Syria Jordansko Libanon 2.4.2007

Skupina doletela v poriadku, Turkish airlines ako vzdy nemeskal na rozdiel od cinskych aeroliniek.Damasek nas privital zimou, vecer je 5 stupnov cez den 20, ale uz od stvrtku ma byt 28 a vecer 14. Dufam, ze tento sok prezijeme. Dnes navstevuje Syriu kongresmanka Pelosi a vsetci dvoria tejto nadhernej krajine. Presli sme cele mesto, zastavili sa na vyhliadke na hore Qasjun, ano ano to je to co vypada ako Zobor nad Nitrou :) navstivili Ummajovsku mesitu, dali si pomarancovy dzus od Chalida ktory ho tam predava uz poslednych 14 rokov co sem chodime. Je ako postavicka z tisic a jedna noc. Stale vypada rovnako, nestarne, sem tam vymeni vozik ale inak ziadna zmena. Pamata si vas aj po roku a neda na Vas dopustit. Presli sme zakladne rozdiely medzi sunnitmi a siitmi, sadli sme si aj v siitskej mesite Sajjida Ruqqa a bol aj prvy shopping. Syria sa meni, je tu stale viac a viac novych aut, vojna v Libanone krajinu nepotopila prave naopak zda sa ze chytila novy dych hoci to nebolo vobec v jej zaujme.....ale o tom nech rokuju ini. Nam je dobre nam je fajn. Sme v hoteli al Amer, zajtra nas caka narodne muzeum, muzeum syrskych vojenskych neuspechov a proste same dobre veci....

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu