Rafík Hariri – bývalý premiér Libanonu

Libanon je krajinou Blízkeho Východu, ktorého identitu vždy formovala jeho politická história. Tá bola veľkú porciu času búrlivá, no v nedávnej histórii bola najbúrlivejšia počas občianskej vojny, ktorá trvala od roku 1975 po rok 1990. Pôvod občianskej vojny bol náboženský, keďže sa v Libanone nachádza až 18 rôznych náboženstiev. Politická moc v krajine bola vždy rozdelená medzi jednotlivé náboženstvá, toto rozdelenie sa však časom stalo nespravodlivé. Regionálne konflikty, najmä s Izraelom vo veľkej miere dopomohli k začatiu občianskej vojny.

Tá sa skončila podpísaním Taífskej dohody v roku 1989, ktorá vo veľkom zapríčinila ukončenie občianskej vojny. Jedným z hlavných autorov tejto dohody bol práve Rafík Hariri, ktorý veľkú časť svojho života prežil v Saudskej Arábii. Pracoval ako poradca pre jedného zo saudských princov a vytvoril firmu, ktorú saudská kráľovská rodina v budúcnosti využívala ako hlavnú stavebnú firmu pre kráľovskú rodinu. Inými slovami, v Saudskej Arábii si slušne zarobil.

Keď sa v 80. rokoch vrátil do Libanonu, začal finančne podporovať rôzne skupiny obyvateľstva postihnuté občianskou vojnou. Pomáhal taktiež čistiť ulice Bejrútu po dopade vojny. Počas nasledujúcich rokov získal veľkú popularitu a preto sa stal aj jedným z hlavných tvorcov Taífskej dohody. Po skončení občianskej vojny mu jeho angažovanosť v politike priniesla post predsedu vlády, ktorého sa ujal v roku 1992. Počas prvého roka zaznamenal úspech vďaka jeho finančnej politike, keď dokázal znížiť infláciu a zvýšiť HDP krajiny. Keď však v roku 1998 končil ako premiér, krajina bola v obrovskom dlhu, ktorý počas jeho vlády narástol o 540 %.

Predsedom vlády sa stal aj druhýkrát v roku 2000, no aj toto funkčné obdobie bolo poznačené kontroverziami, najmä obvineniam z korupcie a zlej zahraničnej politike, keďže v krajine stále sídlili sýrske jednotky. Ako premiér však zaviedol veľa vzdelávacích a sociálnych reforiem, ktoré boli obyvateľmi veľmi ocenené. V roku 2004 znovu odstúpil ako premiér Libanonu.

Turbulentná politická situácia však Haririho dobehla aj po jeho politickej kariére. 14. februára v roku 2005, keď jeho konvoj prechádzal okolo hotela St. George v centre Bejrútu, v jednom z áut, ktoré boli pristavené na ceste bola detonovaná bomba, ktorá mala ekvivalent asi 1 tony TNT (!!). Tento výbuch zabil 22 ľudí vrátane Haririho, členov jeho ochranky a aj civilistov. Pri vyšetrovaní sa zistilo, že kvôli možným rôznym alternatívam cesty Haririho konvoja boli nastražené ďalšie 3 bomby o rovnakej sile.

Haririho smrť šokovala libanonskú verejnosť a započala takzvanú Cédrovú revolúciu, v ktorej sa ľudia požadovali odchodu sýrskych vojsk z krajiny, čo sa aj nakoniec podarilo. Z atentátu boli obvinení štyria členovia šítskej politickej strany a militantnej skupiny Hizballáh, ktorí však obvinenia dodnes odmietajú.

Rafík Hariri je dnes pochovaný v centre Bejrútu, neďaleko od miesta atentátu, na malom námestí vedľa Modrej mešity. Spolu s ním je tam pochovaných aj niekoľko členov jeho ochranky, ktorí súhlasili s pochovaním vedľa svojho šéfa. BUBO toto miesto pravidelne navštevuje pri prehliadke Bejrútu na našom zájazde Libanonom.