Vo východnej Afrike

Sme tu už zopár dni a nemá zmysel popisovať safari. To si musí každý zažiť sám, lebo je to pokazde iné a hlavne nezabudnuteľné. Koľkokrát v živote sa vám stalo, že si levy ľahli do tieňa vášho auta a vôbec nevenovali Vašej prítomnosti pozornosť? Slonice, ktoré sa hrajú s mladými asi 3 metre od auta, alebo gepardí bratia na vychádzke. Vidieť leoparda je veľká vzácnosť, ale my sme mali to šťastie a sledovali sme mladú dámu asi 10 minút. Nehovoriac o hyenách, gazelách, pštrosoch a ostatných obyvateľoch savany v Masai Mara. Keď sme si po tomto zážitku pripomenuli koloniálne časy v múzeu Karen Blixen a ochutnali mäso z kadejakých zverov včetne krokodíla, pobrali sme sa na juh pod Kilimanjaro. Moc sa nám nepozdávalo pri príchode, ale nakoniec sa nám ukázalo v plnej kráse. Nehovoriac o ráne, kedy ho krásne osvetlil východ slnka. Kým sme sa dostali do Tanzánie do masajskej dedinky Longido, bolo Kili v oblakoch. Tak sme sa aspoň mohli sústrediť na život týchto naozaj zaujímavých ľudí, ktorí si dobrovoľne vybrali cestu tradičného života. V Tanzánii nás ale čakalo ešte jedno prekvapenie. Kráter Ngorongoro. Keď sme prichádzali, pršalo. V kráteri ale obvykle býva pekné počasie, a ani tentokrát nás to nesklamalo a na dne sme mali úžasné safari, kde sme okrem gepardov, levov, antilop a zebier videli aj nosorožce a hyeny hádajúce sa o kus zdochliny. Týchto ale bolo minimálne 40 kusov. Teraz sedíme v reštaurácii na Zanzibare a užívame si sladkého ničnerobenia a oddychu v tomto raji. Videli sme hlavné mesto, ktoré sa od stredoveku moc nezmenilo a plantáž, kde sme si konečne upravili predstavy o rôznom korení. Ešte trosku váľania sa na bielych plážach a večer pozeranie na Južný Kríž a potom hurá domov.