Ťavie preteky vo Wádí Rum

Pre beduínov bola ťava po stáročia nepostrádateľným spoločníkom. Poskytovala mlieko, mäso, vlnu a umožňovala prekonávať obrovské vzdialenosti v nehostinnej krajine. V prostredí, kde voda a potrava často chýbali, predstavovala skutočné bohatstvo.

Niet preto divu, že si ľudia začali všímať aj jej rýchlosť a vytrvalosť. Súťaženie medzi majiteľmi tiav sa postupne stalo súčasťou spoločenských stretnutí, slávností a kmeňových osláv. Víťazstvo prinášalo česť nielen zvieraťu, ale aj jeho majiteľovi a chovateľovi.

Ťavie preteky majú dodnes významné miesto v kultúre Arabského polostrova. V roku 2020 boli zapísané na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v rámci spoločnej nominácie viacerých arabských krajín. Nejde pritom iba o samotné pretekanie, ale aj o chov tiav, výcvik, odovzdávanie skúseností a spoločenské tradície, ktoré sa s nimi spájajú.

Od púštnych slávností k modernému športu

Dnešné ťavie preteky majú už pomerne ďaleko od pôvodného súperenia na púštnych cestách. V niektorých arabských krajinách sa z nich stal profesionálny šport s vybudovanými závodiskami, špecializovaným chovom a hodnotnými cenami.

V Jordánsku sa významné preteky a festivaly konajú najmä v oblasti Al-Disi neďaleko Wádí Rum. Jedným z hlavných dejísk je závodisko Sheikh Zayed bin Sultan Al Nahyan Camel Racecourse.

Zaujímavé je, že na mnohých moderných pretekoch už nesedia na ťavách ľudskí jazdci. Nahradili ich malé robotické zariadenia, ktoré sa upevňujú na chrbát zvieraťa. Majitelia a tréneri potom sledujú preteky z automobilov jazdiacich pozdĺž trate a zariadenia ovládajú na diaľku. Technológia tak prispela k väčšej bezpečnosti zvierat a profesionalizácii tohto športu.

Samotná príprava tiav však zostáva náročná. Dôležitý je ich pôvod, vek, telesná stavba, zdravotný stav aj pravidelný tréning.

Október 2026: Jordánsko privítalo svetovú elitu

Že táto tradícia rozhodne nepatrí iba do minulosti, ukázal aj október 2026. V oblasti Al-Disi sa uskutočnili druhé majstrovstvá sveta vo vytrvalostných pretekoch tiav, ktoré boli súčasťou šiesteho ročníka Jordánskeho festivalu ťavích pretekov a nabatejskej poézie.

Do Jordánska prišli účastníci z jedenástich krajín vrátane Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Egypta, Jemenu, Alžírska, Čadu, Mali, Poľska a Dánska.

Slávnostného záveru 21. októbra 2026 sa zúčastnil aj jordánsky korunný princ Husajn bin Abdalláh II., ktorý sledoval záverečné preteky a odovzdával ceny víťazom. Súčasťou programu bola aj ukážka jazdeckej jednotky jordánskej polície, ktorej príslušníci predviedli tradičnú hliadku na ťavách.

Účasť korunného princa podčiarkla význam, aký jordánska kráľovská rodina pripisuje ochrane beduínskeho dedičstva a jeho zachovávaniu pre ďalšie generácie.

Nielen ťavy, ale aj poézia a beduínska kultúra

Festival nie je len športovým podujatím. Jeho súčasťou je aj súťaž v nabatejskej poézii, známej ako nabati. Ide o tradičnú formu arabskej ľudovej poézie, ktorá sa po stáročia odovzdávala najmä ústne.

Jej témami sú láska, rodina, česť, odvaha, príroda a každodenný život beduínov. Poézia mala v púštnych komunitách dôležitú úlohu – uchovávala príbehy, spomienky a tradície.

Návštevníci festivalu mohli spoznať aj tradičné remeslá, miestnu gastronómiu a výrobky vidieckych komunít. Súčasťou programu bolo tiež múzeum tiav a púštneho dedičstva. 

Ťavie preteky sa nekonajú každý deň, preto sa oplatí sledovať termíny miestnych festivalov. Ak sa vám podarí navštíviť Jordánsko práve v čase ich konania, získate jedinečný pohľad na tradíciu, ktorá prežila stáročia a dnes si nachádza svoje miesto aj na medzinárodnej športovej scéne.