Tanzánia naplno

Amboseli, krajina, ktorá inšpirovala už Hemingwaya, nám ukázala rôzne tvare. Po príchode a obede pod šírym nebom a akáciou, sa spustil poriadny dážď a mysleli sme si, že sme so safari pre dnešok skončili. Keď to po pár minútach prehrmelo, vyrazili sme za zvermi. Tento park je známi svojimi stádami slonov a nesklamal. Ku koncu sa nám ešte navyše ukázalo aj Kilimanjaro a podarilo sa nám nafotiť zopár gýčových obrázkov slonov s týmto krásnym pohorím. Ráno, cestou na Tanzánsku hranicu a do Mombasy (rozdelili sme sa na dve družstvá, aby sme tuto časť sveta lepšie prešmejdili) nám ešte pózovali plameniaky, priamorožce a Kili. Za hranicou nám svoju posvätnú jaskyňu (rozumej previs) a dedinu priblížili miestni Maasaji a dali ochutnať aj ich tradičné pečené kozie mäso. Tato gumová lahôdka nikomu nespôsobila žiadne potiaze. V Arushi sme skočili do baru na miestne pivko Ndovu (slon) a dočkali rána. Čakalo nás Ngorongoro. Tento obrovský kráter je plný zvierat. A keď hovoríme plný, tak plný. Obrovské stáda pakoní, zebier, byvolov a gaziel, okolo nich desiatky levov, videli sme asi 50 hyen a dvoch odrastených gepardov. Títo bratia nám robili divadielko. Prechádzali sa asi na 50m od auta a nakoniec si ľahli skoro na dosah ruky. Nechali sme ich tam a šli naháňať ohlásené nosorožce. Nič sme nenašli, až pred odchodom z krátera sme v žltých lúčnych kvetoch (obrázok sťa z Liptova) zbadali blatovú obludu. Náš šofér ho nevidel a tak pribrzdil. To milého nosáča rozčertilo a zaútočil. To sme už ale na vodiča kričali, aby zdrhal a ten to aj v slovenčine pochopil. Pridal plyn a milý nosorožec za nami ešte chvíľu bežal, ale nedobehol. Tak to vzdal a isel za mamou do trávy. Všetci sme si mysleli, že to bol dospelý zver, ale toto chúďatko, ktoré by narobilo slušnú paseku s naším autom malo tak do dvoch rokov. Pekná bodka za vydareným safari. Prespali sme a v piatok nasadli na lietajúceho tátoša smerom na Zanzibar. Keďže nie sme zrovna z tých, ktorí chcú ležať, vyrazili sme na prieskum ostrova. Na farme sme videli, ako rastie čierne aj červené korenie, čo za potvoru je vanilka a dali si aj čerstvý kokosák. Prechádzka mestom, ktoré má typicky arabskú atmnosferu a deň zakončili na ostrove, kde odchovávajú obrovské korytnačky a vracajú ich späť na Seychely. Večer ešte miestna diskotéka v dedinke za hotelom, kde sa predvádzali domáci tanečníci. Na hoteli, ktorý patrí medzi tie lepšie, aké môžete bežne navštíviť, sme si užili slnka, jedla, oceánu a aj zábavy. Dostať sa pred 1h rannou do postele bolo viac menej nemožné. Preto sa aj cela tato cesta niesla v duchu hesla „Ťažko je ľahko žiť“. Poďte si to aj Vy zažiť. My sedíme v lietadle smerom do Európy, ale vieme si aj inak predstaviť nasledujúce týždne. Majte sa dobre...