17. november na brehoch rieky Omo

Konecna mam trosku casu. Juzna Etiopia je krajsia nez som ocakaval. Kazdy tu hovori o kmenoch, no to najkrajsie je priroda. Nadherna zelena, zvlnena, vonava, cista Afrika. Jedna z najkrajsich Afrik, ake som videl. Rieky, banany, mangovniky, mnozstvo dobytka a koz, stastni vysmiati ludia. Uz cesta je zazitkom. Na rok 2013 v BUBOponukame prevratnu novinku, kmene Omo v komfortnom prevedeni= zvladnete to! Chcem preverit co predavame, co pripravil moj brat s Tomasom pred pol rokom, preto som tu. Dlho som sem odmietal ist, ten chaos okolo ludi s tackami v ustach, kde sa Slovaci tvaria, ze cosi prevratne objavuju ma odradzal. Nas Eritrejsky sprievodca mi teraz hovoril, ze organizovali rafting na Ome pred 31 rokmi. Jasne viem to a preto sa mi sem nechcelo... No vcera som v nasej komfortnej lodzi kupil flasku cervenejo. Je to totizto fakt dobre! Teraz nechapem, ze som sem nesiel skor. No na druhej strane, teraz je ta spravna doba. Cesty su aj tu uplne na juhu vyborne, dnes napriklad do obeda prejdeme 380 km, co je na Afriku neuveritelne cislo. Takze ked chcete teraz vidiet unikatne kmene zivot nestravite v aute a vsetko mozete vidiet za tretinovy cas. Kratko a intenzivne, tak ako to mame v BUBO radi. Dalsou vecou je ze aj tu na juhu konecne vyrasilo zopar komfortnych hotelov, vtesnanych do prirody. Prave som stretol majitela dalsej luxusnej lodze. Uz som spat.Takze teraz sa daju zazit velke zazitky za kratsi cas a v neporovnatelne vacsom komforte. Omo je Afrika, ktora nam odchadza a uz nikdy sa nevrati. Z Jinky ideme dzipmi do narodneho parku,cesta sa klukati, vsade syta zelen, chvilu si pripadam ako v rovnikovej dzungli Stredoafrickej republiky. Potom sa ukaze savana, tam dole a cele to udolie uzatvaraju nadherne hory v pozadi. My sa rutime dalej a stada pavianov nam odskakuju z cesty. A zrazu popri ceste vysokanska chuda postava cierna ako uhol. Cez plece ma zbran, tak ako starocia- kedysi to bola palica, teraz moderna doba dociahla aj sem a tak je to kalasnikov. Oblecenie je vsak tradicne. Okolo naheho tela ma iba farebnu tkanu plachtu. Ked ide okolo rieky, okupe sa. Je to jednoduche-plachtu zhodi na zem, na to hodi kalasnikov, prirodzenie si zauzluje, ano citate dobre, na svojom pol metrovom vtaku si urobi uzol a okupe sa. Niloti su najvyssi a najciernejsi ludia sveta s najdlhsim prirodzenim. Muzi maju az zenske rysy, su chudi no samy sval. Vacsinou na svojich cestach muziv prehladam, tu sa vsak nedaju prehliadnut a nielen kvoli svojej vyske. A sme v dedinke, drevene okruhle domceky, vsade kravy a ich vylucky, prsi. No zrazu sa na nas otoci zena Mursi a aj ked sme videli tisic fotografii tychto zien s hlinenou platnickou v ustach a s vybitymi zubami, tak nazivo je to aj tak silne cafe. Uzasne fotogenicke. Fotografovanie portretov zacne bavit kazdeho. No mysim svoje pisanie urychlit... Ideme na na veceru. Hamarska svadba, bicovanie az do krvi, skakanie cez byky, krasny trek cez savanu a rieky. Videli a zazili sme 2 neuveritelne trhy, na vydlabanom kanoe preplavili Omo a potom dole na Kenskych hraniciach v zastrcenej dedinke, kde sme boli jedini turisti nam samanka v leopardej kozi magicky pokrstila novy katalog. 17. novembra tak ako kazdorocne si tento datum v BUBO pripominame na celom svete. Vody Omo, magia samanky a tance a spevy celeho kmena " bungala bungala bubo, bungala bungala bubo" nam vsetkym Bubakom zabezpecia stastne cesty. Je neuveritelne ze toto sa da na nasej planete vidiet. Este sa da.