Kmene povodia rieky Omo - REFERENCIA

Životná úroveň, zlato , práca, zdravie, bohatstvo nie je šťastie. Šťastie je veget a pohoda a život v kmeni, kde Vám nikto nič nedá, ale ani neberie, kde nie sú peniaze, tovar, plasty ,nič len zvyky a pokoj. Ľudia sú zdraví a chorí, niekto práve zomiera, ale nikomu nič nevadí, všetci sú šťastní, veď niekto sa opäť tento týždeň narodil. Nikto nie je viac, nikto menej , iba Náčelník a Šaman. Niečo si dochovajú, niečo si dopestujú. Nemajú politikov, ktorí by im to zobrali ako u nás. Robia málo- väčšinou len ženy a stačí im to. Život v kmeňoch je nesmierne kľudný a šťastný bez problémov. Ale pozor. 5 kilometrov vedľa je dedina. Majú tam peniaze aj plasty aj tovar aj problémy aj politikov aj dane aj voľby , aj totálnu chudobu podobne ako u nás, ešte o mnoho horšie. Čím to asi je ? Jedny málo pracujú a sú všetci nesmierne šťastní - druhí či pracujú či nie, sú chudobní a žijú v katastrofálnych podmienkach. Prvý majú náčelníka a šamana. Druhý prezidenta a predsedu vlády. Čo je asi lepšie ? Prečo majú včely med ? Lebo majú kráľovnú . Keby mali parlament mali by hovno. Asi takto funguje Afrika. Milujem cestovanie a rád spoznávam hlavne ľudí, rôzne komunity a kmene. Škoda, že je to na ústupe. Civilizácia je neúprosná. Kmene sú všade rozdielne a ja som za ich hľadaním prešiel skoro celý svet. V Indonézii sú strašne roztrúsené a osady majú zopár členov a potom musíte dlho šliapať do ďalšej. V Amazónií sú ťažko dostupné a žijú v akýchsi rezerváciách. V Afrike je tých fotogenických ako šafranu. Prešiel som Burundi, Rwandu, Kongo, mám rád Himbi v Namíbii ale určite medzi najzaujímavejšie a dobre prístupné patria práve kmene v Južnej Etiópii v oblasti rieky Omo , ktoré som v novembri navštívil spolu s Lubom Fellnerom a s našimi kámošmi. Cesta bola fantasticky pripravená a zorganizovaná a fakt za dosť krátky čas sme videli veľa. Túto oblasť môžem porovnať s rôznymi cestami po svete. Má to tam veľkú výhodu v tom, že na určitom území žije veľmi veľa kmeňových etník / hlavne Hamarov / ale aj Mursi a Surmovia. Prechádzate na džípoch cez ich dedinky, kde vidíte ich tradície a život. Trhy sú úžasné (musíte vedieť kde a kedy a o koľkej a s kým). Muži ženy bijú bičmi po chrbte a keď ho majú krvavý ako pravý tatarák sú nesmierne šťastné. Šťastnejšie ako muži, ktorí ich už nechcú biť, ale oni ich naháňajú a prosia o ďalšiu bitku. Robia to pre chlapca z ich rodu, ktorého práve v ten deň krstia za dospelého. Tomu sa hovorí skutočná láska a duchovná oddanosť. Afrika je pre bežného reality show Slováka nepochopiteľná, ale keď tam budete x- tý krát pochopíte aký je rozdiel medzi životom v kmeni a primitívnou reality show na Slovensku. Som hrdý na to, že som to pochopil. CK Bubo organizuje cestu do povodia rieky Omo a odporúčam všetkým ísť na tento zájazd ktorý bude určite perfektne pripravený a zorganizovaný so super ubytovaním a kvalitnou stravou. A fakt je pre každého. Aj keď sa v oblasti čím ďalej, tým viac vyskytuje veľa bieleho plemena tzv. turisti, všetko čo uvidíte je autentické v ich prirodzenom prostredí. Prajem veľa poznávacích zážitkov. Juro Haruštiak