Údolie Omo - pokladnica afrických kmeňov

V Omorate nas zaevidovali na imigracnom a s domacimi na prapôvodnych clnkoch tanqua z jedineho kusu dreva plavame na zapadny breh zivotodarnej rieky Omo. Tam nas uz cakaju ludia z kmena Galape-Desanech a domaci z vychodneho brehu, ktori rieku preplavali skor, ako my na clnkoch. Nase biele tela boli ponorene po prsia vo vode avsak stale sme sedeli v suchu...Prichadzame s novucickou futbalovou loptou, ktoru sme kupili na zelany ucel. Prichadzame do dediny a vita nas kmenova nacelnicka odeta do kozlacich kozi, muslovej celenky a nahrdelnika. V spodnej pere ma strcene biele pierko. Neusmieva sa. Hodnoti nas pohladom a nas miestny sprievodca omotickym jazykom vybavuje vstup a moznost fotografovania. Omoticky jazyk je pôvodnym zo styroch historickych vetiev jazykov/semitsky, omoticky, kušsky a...nespominam si teraz narychlo..niloticky !/ cez to vsetko je endemicky, lebo sa okrem tejto oblasti nerozsiril nikde a len tu sa dodnes pouziva. O pisomnej forme zmienka nie je...Kym sa stihneme v dreveno slameno a uz aj vlnitoplechovej dedinke s dvesto obyvatelmi zorientovat obklucia nas fotografovania chtive osobky. Birry lietaju z penazeniek a hodnota zaberu stupa...Potom prisla do obrazu futbalova lopta a rodi sa pociarok futbaloveho zapasu. Zaciname vykopom aky este nevideli. Sme dobre obuti..oni bosi. Pod slnkom je peklo. Kazdy pohyb z nas vypudzuje posledne kvapky vody. Prach je neznesitelny a obdalec sa z neho tvori vir. Je takych 40°C bez akehokolvek tiena. Ale pre take publikum nehrajte futbal...zeny z kmena stoja na "tribune" hore bez. Vsetky...rockovym kapelam by sa o takom niecom mohlo len snivat! Skacu, jacia a boja sa dopadajucej lopty. Prehravame dva nula, ale nad sebou vitazime...zasluzene pivko nas caka az na druhom brehu...timove fotografovanie a slavnostne odovzdanie lopty. Nechce sa nam odist. Deti nas chytaju za ruky ako vlastnych rodicov. Dnes vyrazame za kmenom Mursi. Uz mame so sebou v aute miestneho ochrankara s kalashnikovom. Zachvilku sme tam... Uz po ceste na planinu nad riekou Mago, podla ktorej je pomenovany aj dalsi s mnohych narodnych parkov nas vitaju cinske tabule o zriadovani novej cesty. Ludia z autentickeho kmena Mursi uz nemaju kontrolne body len v busi, ale uz aj popri pripravovanej ceste. Stoja v skupinkach. Niektori obleceni a niektori pomalovani a nahi. Kalashnikov a AK-40 a AK-47 cka je tu bezna a nie ako doplnok...niektore su vsak v takom zlom stave, ze by som sa bal z nich vystrelit. Sme v dedine. Mnohi hned bezali do slamenych domcekov, aby sa vyparadili..novou ozdobou su roxorove tyce poohybane do naramkov a adaptovane aj ako nausnice...nova doba, nove ciele? Dozvedame sa o dovodoch jazvenia a prepichovania..natru sa aj kravskym lajnom, aby boli blizsie späti so stadom. Pestre a este stale divoke! Zivi ich pastierstvo a v poslednych rokoch uz aj pestovanie kukurice a obylniny sorghum. Cesta vsak uz teraz ovplyvnuje ich doterajsi sposob bytia. Malu, syn nacelnika z druhej dediny vystudoval v Sydney lingvistiku, a ma pobehany svet. Cez to vsetko sa vratil domov, aby so svojimi ctil svoje korene.