Bete Gyiorgis, Lalibela, Etiópia a fantastické skalné kostoly

Z Gondaru je to iba 30 minútový let a pristávame na novej ranveji, peknej asfaltovej, uprostred hôr Lasta. Práve tu je mestečko Lalibela, ktoré je preslávené kostolmi vytesanými do skaly. Práve tieto kostoly lákajú najväčší počet návštevníkov tejto krajiny. Po pristátí sme sa zblízka pozreli na zber tefu, jednoduchej obilniny, ktorú tu používajú na prípravu injeery. Ručný zber a vymlacovanie pomocou dobytka. Ten chodí po vrstve zožatého obilia a tým z neho vymláti zrno, ktoré má priemer menej ako pol milimetra. Za peknou vyhliadkou na dolinu prichádzame do Lalibely. Kráľ, ktorý dostal meno Lalibela (včelí roj), tu na konci 12.storocia nechal vybudovať 11 kostolov v skale. Trvalo im to len 23 rokov. Všetko iba pomocou kladiva a dláta. Inšpiroval sa Jeruzalemom, kde strávil 13 rokov svojej mladosti. Keď ho po návrate chcel jeho brat otráviť, na 3 dni upadol do bezvedomia. V tomto stave ho navštívil Archanjel Gabriel a vnukol mu myšlienku vybudovania kostolov v podobe Jeruzalema. Teraz tu môžeme nájsť skupiny kostolov predstavujúce Nové a Staré mesto, čo symbolizuje Starý a Nový zákon, dôležité biblické miesta. Niektoré kostoly majú meno Sinaj, Golgota alebo Adamov hrob. Každý je jedinečný svojou architektúrou a výzdobou. Jeden typ je vytesaný do skaly akoby jaskyne, druhy typ je vytesaný zo skaly a samostatne stojaci ako monolit. Nevieme si ani predstaviť, ako toto mohli dokázať. Niektoré kostoly obsahujú zaujímavé veci. Napríklad 7.5 kilový zlatý kríž, ktorý uzdravuje, alebo stĺp zabalený do latky, aby nebolo vidno rozpísané Desatoro v gréčtine, hebrejčine a jazyku g'eez. Nesmieme sa ho ani dotknúť. Kňazi sú tu prívetiví a ochotne sa odfotia, niektorí aj kríž spoza závesu vynesú. Za ten nesmieme, je tam ukrytá aj kopia Archy zmluvy. Chodíme z kostola do kostola, obdivujeme ich zvonka aj zvnútra, až Beátka zahlásila: "Stratila som orientáciu, pretože mi stále prekladajú boty..." Do kostolov sa chodí naboso a niektoré sú od seba vzdialene doslova pár metrov. Máme študenta, ktorý nám topánky stráži a podľa potreby presúva pred jednotlivé vchody. Každopádne nás návšteva nadchla a Beátke sa aj slzy od dojatia do očí tlačili. Byť tu je skutočne silný zážitok. Nakoniec sme sa ešte prešli k poslednému dnešnému kostolu. Tento nechal vybudovať po ukončení 11 kostolov Lalibela. Vo sne sa mu zjavil sv.Juraj, patrón Etiópie, a sťažoval sa mu, že jemu kostol nepostavil. Aj mu vnukol myšlienku ako by mohol vyzerať. A tak vznikla perla medzi kostolmi, kostol sv.Juraja, alebo Bete Gyiorgis. Tento je najznámejší, nájdete ho vo všetkých publikáciách o Etiópii a tento je hlavným ťahákom turistov. Všetci sa tu zhodujeme, že právom. Obdivujeme jeho opracovanie a aj umiestnenie. Je skrátka dokonalý. Zajtra ráno tu bude omša ku dňu sv.Juraja, tak si ho určite nenecháme ujsť. Majte sa doma dobre aj napriek počasiu, my tu mame ideálne podnebie. 24 stupňov, 2400m nad morom a polooblačno. Čo viac si priať...