Lalibela a jej skvosty, Etiópia a najstaršie kresťanské komunity

Vstávame skoro, aby sme mali čas zažiť aj to najlepšie, čo v Lalibele zažiť môžeme. Dnes je deň sv.Juraja a najfotografovanejší kostol Etiópie je zasvätený pravé jemu. Prichádzame k nemu a už po ceste sa melie obrovské množstvo ľudí oblečených v bielom. Kostolík je vytesaný do skaly do hĺbky 12 metrov. Na okraji jamy a dole okolo kostolíka je tesno a bielo. Počúvame modlitbu z reproduktorov, pozeráme na požehnania kňazmi. Ti veľkým dreveným krížom šuchajú ľudom po chrbtoch, rukách a nohách, aby im zabezpečili zdravie. Z bazénika naberajú vodu a celkom veľkou silou chrstnú do tváre tým, ktorí čakajú požehnanie. V malej, do skaly vytesanej miestnosti hrá hudba. Monotónna, podmanivá a silne pôsobivá. Užijeme si tento moment a ideme na ďalšie miesto, ktoré je jedinečné. Vyvezieme sa autobusom pod chodník vedúci popod skalu. Všetci to s kľudom zvládame a cez skalnú trhlinu prichádzame ku kláštoru vytesanému do jaskyne vo výške 3000m.n.m. Okrem samotného kláštora a úžasného výhľadu do okolia, miestny kňaz nám všetkým dáva požehnanie. Žehná nám starým ručným, gondarskym krížom, ktorý tento kostol dostal od kráľa menom Naakto Laab. Bol posledným v dynastii Zagwe. Po požehnaní postupne vyberá ďalšie kríže z 12. a 13.storocia. Na záver ešte vytiahol viac ako 600 rokov starú knihu o zázrakoch Panny Marie. Aj tento kostol a kláštor je jej zasvätený. Volá sa Ashetan Mariam. Zídeme dole a obed si dáme na najzvláštnejšom mieste v tejto časti Etiópie. Na kopčeku nad mestom a dolinami si manželia zo Škótska postavili futuristicky vyzerajúcu reštauráciu. Väčšina z nás si dáva Shepperds Pie, tradične anglické jedlo a veľmi sme si pochutnali. Po obede ideme pozrieť poslednú skupinu kostolov. Prechádzame od Gabriela, Rafaela, Merkuriusa a Emanuela až po Libanon. Opäť je každý iný. Prechádzame tunelom, kde nie je nič vidieť a na konci nás caka symbolicky vstup do Neba. Je to tu pre niektorých náročnejšie. Beátka zahlásila, že s jej bežným tlakom 220/120 sa to ide ťažko. Jožko na margo tejto vety zahlásil, že s takým tlakom sa aj pred telkou ťažko sedí. Ale už sme dolu a ideme na nákupy. Beátka to tu bravúrne zvládla. Magnetky, tričká, kadidlo a čokoľvek iné. V obchodíku kupujeme tričká a niekto dokonca tričká s "geometrickými tvarmi a nápisom Uzbekistan". Toto nás pri večeri veľmi pobavilo. Celkovo sme sa tu zišli veľmi dobre a máme veselo. Veríme, že nám to vydrží až do konca. Postupne z tohto etiópskeho koláča ukrajujeme. Všetci sa tu máme výborne a srdečne pozdravujeme tých, čo musia chodiť do práce.