Surmovia - ukrytí pred civilizáciou Dotyk s históriou

Vcera sme mali narocny den. O polnoci sa strhla velka burka a vytrvalo prsalo celu noc. Spalo sa nadmieru dobre. Rano sme zacali omeletou, a ked sme si dali jedinecnu ciernu kavu mraky sa potrhali a zberalo sa ku krasnemu dnu. Po troch hodinach jazdy v Patroloch a Landcruisery nadhernou krajinou, podobajucou sa miestami na nase Stiavnicke vrchy a myjavske kopanice...len v mnohonasobne vacsom meritku, sme dorazili z Mizan Tefery do mesta Dimma..hranicu nam otvoril sam starosta! Je to obec, v ktorej je niekolko desiatok uteceneckych kempov pod patronatom mnohych krajin v spolocenstve...videli sme aj kemp pod norskou ochranou..imigracia je tu zjavna. Obec nema pokojny charakter a cistotu ako dedinky doposial. Po obede nas caka este dalsich cca 100km ku Surmom. Krajina siedmych horizontov je idylicka. Stupame a klesame po tupych hrebenoch nad nadhernymi urodnymi dolunami. Vchadzame do kavoveho raja- do plantazi Bebeka. Vsetko vyzera idilicky priam bozsky. Na hraniciach s uzemim Surmov sme "nafasovali hned dvoch muzov policajnej ochrany" Vraj sa tu potuluju skupiny, ktore prepadavaju auta kvoli birrom, ich lokalnym peniazom. Dolare a eura tu zaujimave nie su. Na vodou nasiaknutych planach sa pomedzi husto roztrusene stromy tkvie svieza travnatozelena nalada. Sme tu sami. Na obzore nikoho. Aspon sa tak zda. Prechadzame cez par potocikov, ktore sa po celonocnom dazdi premenili na vcelku pulzujuce riavy. Surmov mame nadosah. Prichadzame k rieke. Jej sila a hladina nas nwchce vsak pustit. Surmovia tak prichadzaju za nami. Niektori na druhom brehu s napatim ocakavaju ci sa bude diat. Prichadza za nami nakladiak. Zvazujeme mnohe varianty ako dalej. Ani nakladiak si netrufa cez brod prejst. Dvaja jednotlivci rieku prekracuju. Surma a sofer nakladiaku v snahe overit, ci sa bude dat prejst. Surma zo zvedavosti. Prud je vsak silny a voda neopadava. Ani znacka, ktoru urobil Martin na brehu neukazuje nic pozitivne. Par Surmov prevazne zeny k nam prichadzaju of chrbta. Krasa u Surmov s pre europanov je odlisny pojem. Jedna znich, ta vydata si zaklada do spodnej pery asi desatcentimetrovu labretu..hlineny kruzok ..a aby sa jej tam zmestil ma vybite nie dva ale styri spodne zuby. Dve mladsie su jednoducho sporo, ale krasne odete do takej tmsvej zelenej a modrej aku si predstavit neviete. Ritualne jazvenie je dekorativne. Na tvari, prsnikoch, nohach aj na chrbte. Nadherne, no iste bolestive vzory. Chlapec je mlady jazvenia ma na tele menej zato usne bolce ma labretami maximalne zväcsene. Nehanbi sa pred nami no fotit sa nechce. Fotografovanie treba najprv vyjednat. Ochota zo strany domacich velka nie je. Ermias vsak pred nasim odchodom z miesta vyjednava par obrazkov pre nas. Rieka Goderi v sile toku nepoľavuje. Riskovat nebudeme a po dokladnom zvazeni sa vraciame nazad. Sme jednotny tim. Nakladiak zostava a asi precka na mieste do rana. Oci nam isli vyskocit zo stopiek, ked sme videli akym terenom sa oproti nam skriabe preplneny autobus Isuzu, ked sme my schadzali k rieke. Teraz tym kopciskom ideme nazad my. Skoda, ze nam nedali echo, ze aj oni sa vracaju. Presli sme niekolko tazkych miest, no teraz zacalo este aj prsat a na cestu nam svieti len mesiac v splne. Inkriminovane body spojene s vystavbou cesty sa pre niektore mechanizmy ukazali ako kriticke. My sme cez mnohe useky vdaka nasim skvelym soferom takmer s lahkostou presli. Uz len dvadsat minut nas deli od Mizan Tefery. Leje ako z krhly a pred nami sa objavila kolona vacsich vozidiel. Je uz skoro desat a tma ako v africkom rohu. Na sirokej blatistej komunikacii pripravenej na ukladanie makadamu uviazol tahac s nalozenym bagrom. Zastal tak zle, ze to vyzeralo tak, ze neprejdeme ani my! Nasa Toyotka sa vsak nevzdava a dava prvy pokus. Smyka ju vsak smerom k nakladiaku a len len, ze nedoslo k" dotyku" 40ti ludia z 20 miestneho tiez zapadnuteho autobusu prechadzaju konsternovane okolo nas s pocitom, ze ani dzip neprejde...prichadzaju vsak miestni na pomoc a po prekopani okraja cesty nasim kucharom sa nasmu prvemu autu podari prejst az ku kabine vodica zapadnuteho tahaca. Dalej to vsak nejde. Martin a ja vybiehame za husteho lejaku z auta a snazime sa za pomoci domacich o nemozne. Cesta je ako hnedocervene maslo...ani jeden, tak potrebny kamen a pritom cela krajina je ich plna..priam je nimi pocukrovana. Sekeru k dispizicii nemame a tak na odtatie nebezpecne smyklavych korenov postaci lopata, ktora po kazdom zatati z poryska vypadava. Domaci nam pohohli sta anjeli strazni. Rozhojdavame a dvihanim poposuvame auto. Uspesne. Obrovsku radost citit pomedzi padajucu vodu. Este dve nase auta. So zmiesanym pocitom beriem maly plotik z akacioveho alebo eukaltptoveho dreva, cert to ber akeho, spred najblizsieho domu. Keby v nom boli domaci tak si ho vypytam. Hadzem ho na zem do blata. Snad posluzi ako distancna a trecia plocha. Vyslo to a druhe auto prechadza taktiez po kabinu. Prekopavame cestu. Suche blato na mokre..Ja a Martin sa javime ako neschopaci. Pokornym sposobom nam berie domaci nepidarenu lopatu z ruk a sam nam ukazuje ako ti vie on...poviem vam ..mat ho doma na zahrade a vo vinici poziciam ho aj susedovi..na dvadsat minut. Je rychly ako blesk, ktorych okolo nas bije neurekom...povedla stoja elektricke stlpy, ktore posobia improvizovanym dojmom a my si veselo v mlakach hojdame dalsi dzip. Podarilo sa. Druhy dzip tiez prechadza. Treti dzip uz presiel hravo. Zostava v nas vsak pocit lutosti, ze vsetci ostatni na mieste tam stravia noc. Vytvoreny prechod a terenne podmienky vsak ostatnym prejst nedovolili...Unaveni ale stastni prichadzame na hotel a vymiename si medzi sebou mokre za suche. Lokalny dzin padol vhod. Late nače...a ide sa spat...Rozhodli sme sa spravne. Celu noc leje a neboraci pri rieke nebudu mat sancu cez rieku prejst a asi ani dostat sa spät...Rano obliekame zablatene nohavice a uz sme na ceste za programom. Rieku Omo uvidime uz dnes, ale prekrocime ju az za dva dni v Omorate. Kedze tam spadol Jeden z dvoch mostov pojdeme na kompe. Momenralne mierime do Sudu. Dohodli sme sa, ze dozenieme program a tak mame dnes dvanasthodinovy presun. Sme odhodlani a sme skveli tim. Drzte palce. Cesta je plna naozajstneho dobrodruzstva.