Artémie: krevety, ktoré zachránia Aralské more?

Aralské more bolo pred šesťdesiatimi rokmi štvrtým najväčším jazerom sveta. Dnes je takmer úplne vyschnuté kvôli nadmernému zavlažovaniu bavlníkových polí, čo spôsobilo vymiznutie miliónov rýb a zánik väčšiny druhov. Z kedysi prosperujúceho rybárskeho prístavu Mojnak sa stalo mesto duchov, kde na vyprahnutej púštnej zemi zostali rozhádzané rybárske lode ako pomníky ekologickej katastrofy.

Napriek tomu jeden druh v tejto slanej púšti prežil a dokonca prosperuje: artémie, drobné slané krevety dlhé iba jeden milimeter. Zvyšujúca sa salinita vody, ktorá bola smrteľná pre ryby, vytvorila ideálne prostredie práve pre artémie. Tieto výnimočné organizmy majú mimoriadne vlastnosti – ich larvy, označované ako cysty, možno skladovať mnoho rokov a vydržia extrémne teplotné výkyvy. Využívajú sa predovšetkým ako krmivo pre ryby v akvakultúrach po celom svete, ale aj vo vede, medicíne, farmácii a kozmetickom priemysle, predovšetkým v Číne.

Pre rybárov z Mojnaku sa artémie stali záchranou. Od začiatku 21. storočia, keď tradičný rybolov fakticky zanikol, sa miestni obyvatelia začali živiť zberom a spracovaním artémií. Rybári ich zbierajú priamo vo zvyšných častiach vysychajúceho mora v náročných podmienkach – v slanej vode pod páliacim slnkom púšte. Zozbierané krevety sa následne spracovávajú a exportujú do celého sveta. Svetový dopyt dosahoval už začiatkom roku 2000 až 2000 ton ročne za cenu až 150 USD za jedno kilo.

Uzbekistan sa stal jedným z popredných svetových dodávateľov artémií. Podľa Global Aquaculture Alliance krajina v roku 2017 vyrobila viac ako 20 ton ročne. Pre Mojnak a okolité regióny predstavujú artémie hlavný zdroj príjmov a ekonomickú záchrannú sieť. V roku 2018 založili miestni producenti asociáciu s cieľom presadzovať väčšiu transparentnosť v odvetví. Pôsobilo tu asi 23 spoločností zaoberajúcich sa zberom, spracovaním a exportom artémií.

V roku 2019 však nastala významná zmena. Dňa 31. októbra 2019 uzbecká vláda navrhla centralizovať všetkých 23 spoločností do jedinej štátnej firmy. Antimonopolný výbor Uzbekistanu ostro protestoval a 15. júna 2020 zverejnil odporúčanie proti projektu, v ktorom argumentoval, že centralizácia je nežiaduca a štát by sa mal z ekonomiky stiahnuť.

Napriek protestom premiér Abdulla Aripov 14. júla 2020 podpísal dekrét zakladajúci štátny podnik Orol Artemia Sanoat s výhradným právom na lov, spracovanie a export artémií. Toto rozhodnutie bolo paradoxné, pretože bolo v priamom rozpore s politickou filozofiou prezidenta Šavkata Mirzijojeva, ktorý verejne deklaruje zámer privatizovať ekonomiku a obmedziť štátne zásahy. Nedostatok transparentnosti a údajné zapojenie prezidentovej rodiny vrhá tieň na celú operáciu.

Príbeh artémií je príbehom adaptácie a prežitia. Zatiaľ čo tieto drobné krevety dokázali prežiť v extrémnych podmienkach, miestni rybári sa museli prispôsobiť ekologickej katastrofe a nájsť nové spôsoby obživy. Artémie sa stali ekonomickou záchranou pre región postihnutý jednou z najväčších ekologických katastrof 20. storočia.

Poďte s BUBO na zájazd Uzbekistan: rozprávka hodvábnej cesty do tejto zabudnutej, ale prekrásnej krajiny sa sami presvedčiť o rozsahu ekologickej katastrofy okolo Aralského jazera.