Bol Móric Beňovský skutočný kráľ Madagaskaru?

Móric Beňovský sa narodil v roku 1746 vo Vrbovom. V Spišskej Sobote sa oženil s dcérou mäsiara a aby sa finančne zabezpečil, odišiel aj so švagrom do Poľska a za šľachtu bojoval proti poľskému kráľovi, ktorý bol v očiach poľskej šľachty iba bábkou v rukách ruskej cárovnej Kataríny II. Počas bojov ho ale zajali a previezli na doživotné vyhnanstvo na Kamčatku. Tam sa mu podarilo zorganizovať útek a tak na ukradnutej lodi spolu s ďalšími 80 vyhnanými vyplávali z Kamčatky, prešli okolo Japonska a ostrova Formóza (dnešný Taiwan) a v septembri 1771 zakotvili v Macau. Odtiaľ sa vydal do Francúzska a chcel sa uchádzať o miesto vo francúzskej koloniálnej správe s víziou založiť novú obchodno-vojenskú stanicu na ostrove Formóza. V očiach francúzskej vlády bol zaujímavým a ceneným človekom a tak ho minister prijal. Podarilo sa mu získať jeho súhlas. Francúzom sa ale kolonizovanie Formózy zdalo pridrahé a poslali Beňovského na Madagaskar. 

V tomto čase už mali Francúzi vybudované obchodné stanice a plantáže na Maskarénach (Maurícius a Réunion). Beňovský sa mal teda najprv vylodiť tam a s pomocou miestnych úradníkov získať materiálne zabezpečenie na prvé týždne na nehostinnom Madagaskare. 22. apríla 1773 vyplával spolu s 237 vojakmi, prevažne dobrovoľníkmi na Maurícius. Na Maurícius ale nestihla prísť správa o jeho príchode a tak, keď tam dorazil, miestni úradníci mu nedôverovali a odmietli pomáhať. Napokon ich presvedčil a 14.februára 1774 sa vylodil na severe Madagaskaru v ústí rieky Tingballe (dnes Antainambalana). Založil tu novú faktóriu a pomenoval ju Louisbourg podľa Ľudovíta XV.

Po vylodení vyšlo najavo, že zásoby, ktoré mu boli poskytnuté úradníkmi z ostrova Maurícius, neboli dostatočné. Hlavným problémom ale nakoniec neboli zásoby ale miestne obyvateľstvo - malgaši - bojovníci rozdelení do viacerých etník a kráľovstiev. Najskôr javili záujem o francúzsky tovar, ale neskôr začali Francúzov okrádať a otrávili im rieku, z ktorej čerpali vodu. Francúzi tiež museli čeliť rôznym chorobám ako napríklad malárií a a za pol roka stratil Beňovský 80 svojich mužov. Beňovský zorganizoval stretnutie najbližších malgašských vládcov a snažil sa im vysvetliť ciele svoje misie. Chcel od nich vyvážať najmä ryžu a hovädzie mäso. Tiež v rokoch 1774 až 1777 vyslal niekoľko výprav na preskúmanie ostrova. Beňovský tak za necelé tri roky dobre poznal pomery na ostrove, spísal dokonca miestne choroby a túto správu poslal francúzskemu ministrovi pre námorníctvo a kolónie. Tieto informácie boli veľmi hodnotné, nakoľko dovtedy neboli známe. Bohužiaľ sa uchýlil k prikrášľovaniu svojich skutkov a zatajovaniu neúspechov. Najväčšie nejasnosti vzbudzuje jeho tvrdenie, že ho istá staršia malgašská žena menom Zuzana označila za potomka kráľa Raminilarizona, ktorý kedysi pred polstoročím spojil niekoľko veľkých madagaskarských kráľovstiev. V jeho memoároch je správa, že ho v auguste 1776 vybrali za svojho „kráľa kráľov”.

Počiatočná nedôvera úradníkov v Beňovského správu Madagaskaru sa pretavila do negatívnych správ o Beňovskom, ktoré z ostrova Maurícius chodili do Francúzska. Minister sa preto rozhodol vyslať na Madagaskar vo februári 1776 inšpekciu. Stav Louisbourgu bol pre inšpekciu šokujúci. Stav mužov klesol z pôvodných 259 na 87 a ani obchod s domorodcami na severe ostrova sa nerozvinul. Inšpektori z ostrova odišli a spísali správu, ktorú do Francúzska zaslali v prvej polovici roku 1777. Beňovský sa kvôli správe obával o svoje dobré meno a tak aj s manželkou odišiel do Paríža. 1.mája 1777 ho prijala dcéra Márie Terézie - Mária Antoinetta, ktorá mu bohate vyplatila jeho osobné výdavky na Madagaskare. Mária Terézia ho dokonca povýšila na grófa. V septembri 1777 však dorazila do Paríža správa inšpekcie a na dvore sa rozhodli kolonizačný pokus na Madagaskare ukončiť. 

Beňovský sa nevzdával a vypracoval projekt založenia súkromnej spoločnosti s účasťou štátu, ktorá by spravovala Madagaskar. S týmto projektom neuspel ani v Paríži, ani v Londýne, ani vo Viedni. Medzi rokmi 1777 až 1783 veľa kvôli tomu cestoval. V roku 1784 vytvoril v Londýne obchodnú akciovú spoločnosť a v apríli 1784 odišiel do USA, kde pre túto spoločnosť hľadal kapitál na financovanie. Podarilo sa mu tam získať loď a mužov a tak v októbri 1784 opustil Baltimore a 7.júla 1785 dorazil na Madagaskar. Začal budovať novú osadu, ktorú pomenoval Mauretánia. Neskôr obsadil Louisbourg a zmocnil sa francúzskych zásob. Vládcovia malgašských štátov ho vraj druhý krát vyhlásili za kráľa kráľov, ale reálnu moc nemal. Komunikoval aj s úradmi na Mauríciu. Keď však časť jeho mužov chcela lsťou získať francúzsku loď, jeho pozícia sa začala otriasať. Bola voči nemu vyslaná trestná výprava a 24.mája 1786 bol zastrelený. Na mieste úmrtia bol aj pochovaný pol palmami, ale jeho hrob sa dodnes nenašiel. 

Móric Beňovský bol človek, ktorý sa napriek nepriazni svojho osudu nevzdával a snažil sa uspieť. Informácie o tituloch kráľa kráľov sa nachádzajú len v jeho memoároch a nie sú podložené inými zdrojmi, preto nevieme s istotou povedať, či sa kráľom Madagaskaru skutočne stal. Zaslúži si však obdiv za to, čo všetko dokázal za jeho krátky život, kam všade dokázal cestovať a že aj napriek jednoduchým pomerom, z ktorých vyšiel, ho prijali francúzski ministri. 

Na samotnom Madagaskare o ňom domáci veľa nevedia, dokonca ho ani nespájajú so Slovenskom. Na ostrove má ale pamätnú tabuľu v hlavnom meste Antananarivo a v meste Antsirabe je po ňom pomenovaná ulica. Tieto miesta pravidelne navštevujeme na našom zájazde Madagaskar - veľký okruh.