Mongolské stepi národného parku Terelj

Mongolské dobrodružstvo nás z Ulanbátaru prenieslo do nádherných mongolských stepí k národnému parku Terelj. V nekonečnej krajine sme si pozreli tajomné turkické stély zo 7.storočia, ktoré zdobilo turkické runové písmo. Hovorí sa, že Turci sa pohli do Anatólie priamo z týchto končín a tak tu dodnes kopú tureckí archeológovia a hľadajú svoje včasné stopy. Pri soche Džingischána sme si povedali čo to o jeho živote a jeho skaze a napokon vliezli sa na ňu vyštverali a užívali sme si výhľad široko ďaleko na okolitú krajinu s jurtami. Je zvláštne stáť hore a dívať sa obrovskej soche priamo do tváre. No každopádne je to krásny zážitok. Tie najväčšie však boli stále pred nami. Posledné kilometre a za pahorkom sa otvorila brána do národného parku Terelj. Podľa tradície sme tri krát v smere hodinových ručičiek obišli posvätný kopec ovoo ozdobený modlitebnými vlajkami či inými obetnými darmi. Obklopili nás vysoké kopce a pod nimi sa pásli kone, ovce, kozy či stáda jakov. Akoby z mongolskej rozprávky. Zastavíme autobus pri ceste a cez šíru rovinu sa vyberieme tak blízko k jakom, že máme fotky takmer ako z National Geographicu. Toto sú tie momenty na ktoré si doma ešte veľa krát spomenieme. Do národného parku Terelj sme sa vybrali za prírodou a za jurtami, v ktorých prespíme. Bude to iné ako všetky tie noci vo vlaku či v hoteloch. Po obede sa vyberieme k nomádskej rodinke. Pozvú nás do svojej vlastnej jurty a my môžeme vidieť ako títo zaujímaví ľudia žijú. Najprv vstupuje Jozef, najstarší mužský člen našej skupinky podľa tradície a potom všetci muži, ktorí si sadnú na ľavú stranu jurty a potom všetky ženy, ktorým patrí pravá strana. Počkáme na pani domácu a pohostí nás domácimi výrobkami. Kumys, maslo aj sušený jogurt. Nikde ich nemáte šancu ochutnať lepšie a čerstvejšie! Kone pri jurtách čakali priamo na nás a tak ich väčšina z nás osedlala a vydala sa na unikátnu prechádzku mongolskou prírodou priamo na konskom chrbte. Ostatní zostali s nomádmi a sledovali bežný život rodinky, ktorej pri jurte parkuje auto, motorka a kde na jurte visí satelit. Moderná doba vs. Tradícia. Pri Korytnačej skale sme sa všetci stretli a mohli pokračovať spoločne do kempu za mongolskou lukostreľbou. Zabavili sme sa pri strieľaní a na našich víťazov Svetlanu a Jirku čakali pekné a zaujímavé ceny. Večer sme trávili v našom kempe pri jurtách. Dali sme si večeru, popíjali mongolské pivko, vodku Džingischán a učili sme sa hrať mongolskú hru s kostičkami. Každá kostička totiž z jednej strany pripomína rôzne zvieratá a na základe toho, aké hodíte, buď sa pohnete alebo nie. Možno to znie zložito, ale v skutočnosti je to exotická a zaujímavá hra. Večerné prechádzky pri kopcoch nad jurtami, všade plno kvetov, vôňa, nomádsky život, tmavá noc. Nechce sa veriť, že toto bol len jeden jediný deň!