Čo dvere, to príbeh

Budovy v Maroku sú zdobené dvermi rôznych tvarov a pozorovať ich je ako cestovať do hlbín kultúry aj histórie. Rôzne tvary, farby, vzory - každé jedny z nich sú jedinečné s vlastným príbehom. Niektoré sú zdobené zložitými kachličkami zvané zellig, iné množstvom farebných odtieňov, ale takmer každé dvere majú aj spoločnú charakteristiku - tým je podkovovitý oblúk, ktorý bol pôvodne navrhnutý kvôli architektonickej stabilite.

Ak pristúpime bližšie, pozorujeme zložité vzory a uvažujeme o ich význame. Ich kultúrny význam sa často prehliada, ale každé dvere odhaľujú iný aspekt dedičstva Maroka. Napríklad v mestách Fez alebo Rabat, dvere odrážajú históriu a kultúru Maroka, kým napríklad v Marakéši, ale aj vo Feze, dizajn pripomína históriu židovského a moslimského spolužitia.

V Rabate dvere odrážajú kolonializmus ale aj tradicionalizmus marockej kultúry. Keďže drevárstvo je v Rabate kľúčovým remeslom, mnohé dvere sú vyrobené z cédrového dreva a sú natreté modrou, žltou alebo tmavočervenou farbou. V centrálnej časti Rabatu sa však tento tradicionalizmus vytráca a na štylistické návrhy dverí vplýva odraz francúzskeho kolonializmu.

Ako sa prechádzame medinou, všímame si aj veľkosť dverí - niektoré sú obrovské so zložitými vzormi, iné menšie, diskrétnejšie, bez vzorov a remeselného spracovania. Tým, že niektoré vchodové dvere sú bez zložitých dizajnov, nie je možné určiť bohatstvo majiteľa domu - nenápadný exteriér tak odráža islamskú cnosť rovnosti pod Bohom. Výška a veľkosť dverí odráža islamskú cnosť pokory a vyžaduje, aby človek pri vstupe do domu sklonil hlavu, a tak prejavil úctu majiteľovi.

Zaujímavosťou sú aj klepátka - niektoré z dverí majú dve rôzne klepátka, ktoré vydávajú iný zvuk. Jeden zvuk znamená, že na dvere klope muž, zatiaľ čo druhý naznačuje, že je to žena. Tradične tieto odlišné zvuky umožňovali mužovi, ktorý bol doma sám, neotvárať dvere, ak počul klopanie ženy.