História Arménska - prehľad

Arménsko má veľmi dlhú a bohatú históriu, ktorá siaha tisíce rokov do minulosti a je úzko spätá s Arménskou vysočinou medzi Čiernym a Kaspickým morom.

Najstaršie doby

Územie dnešného Arménska bolo osídlené už v praveku. V 4.–3. tisícročí pred Kr. tu existovali rozvinuté kultúry neskorého eneolitu a staršej bronzovej doby. V 9. storočí pred Kr. sa v širšej oblasti Arménskej vysočiny začal formovať významný štátny útvar Urartu. Najväčšiu moc dosiahol v 9. a 8. storočí pred Kr. a v 6. storočí pred Kr. ho v regióne vystriedali Arméni.

Po období perzskej a helenistickej nadvlády vzniklo v 2. storočí pred Kr. samostatné Arménske kráľovstvo, známe ako Veľké Arménsko. Najväčší rozkvet dosiahlo za vlády Tigrana II. Veľkého (95 – 55 pred Kr.).

Náboženstvo a raný štátny vývoj

Podľa tradičného datovania prijal kráľ Tiridates III. (Trdat III.) v roku 301 kresťanstvo ako štátne náboženstvo. Arménsko sa tak stalo prvým štátom na svete, ktorý prijal kresťanstvo ako oficiálne náboženstvo – ešte pred Rímskou ríšou. Príbeh o tom, ako kráľ Tiridates III. prijal kresťanstvo, si môžete prečítať v našom blogu - Ako kresťanstvo menilo Arménsko.

V nasledujúcich storočiach Arménsko zápasilo s tlakom Peržanov, Arabov a Byzantskej ríše. V 9. storočí sa po období arabskej nadvlády obnovilo arménske kráľovstvo pod dynastiou Bagratuniovcov, čo sprevádzal výrazný rozkvet kultúry a obchodu.

Seldžucké, mongolské, osmanské a perzské obdobie

Od 11. storočia zasiahli Arménsko seldžucké vpády a neskôr mongolská nadvláda. V nasledujúcich storočiach sa historické arménske územia dostávali pod moc rôznych turkických, mongolských, perzských a osmanských štátnych útvarov.

Časť arménskej štátnosti pretrvala v stredovekom Kilíkijskom Arménsku, ktoré ležalo mimo územia dnešného Arménska a v roku 1375 padlo pod náporom egyptských Mamelúkov. Od 16. storočia boli arménske oblasti dlhodobo rozdelené najmä medzi Osmanskú a Perzskú ríšu.

Začiatkom 20. storočia Arménov v Osmanskej ríši zasiahli deportácie a masové vraždenie známe ako genocída Arménov. Aj tieto udalosti zásadne ovplyvnili vznik a rozšírenie arménskej diaspóry.

Ruské a sovietske obdobie

V 19. storočí sa východná časť Arménska postupne dostala pod ruskú nadvládu. Ruská správa priniesla tlak na rusifikáciu, no zároveň vytvorila nové politické, kultúrne a spoločenské prostredie, v ktorom sa rozvíjala moderná arménska národná identita.

V roku 1918 bola vyhlásená Prvá arménska republika, ktorá trvala len do roku 1920. Koncom roka 1920 krajinu ovládla Červená armáda a vznikla Arménska sovietska socialistická republika, neskôr začlenená do Sovietskeho zväzu.

V rokoch 1988 – 1991 sa v Arménsku rozšírilo hnutie za nezávislosť. Arménsko 23. augusta 1990 prijalo Deklaráciu nezávislosti, 21. septembra 1991 sa v referende vyslovilo za nezávislosť a 23. septembra 1991 ju parlament oficiálne vyhlásil.

V tomto období sa zároveň vyostril konflikt s Azerbajdžanom o Náhorný Karabach. Po vojenskej operácii v septembri 2023 získal Azerbajdžan nad regiónom plnú kontrolu a takmer celé arménske obyvateľstvo Karabachu odišlo do Arménska. Napriek mierovému procesu z roku 2025 zostávajú vzťahy medzi oboma krajinami citlivé.

Dnešné Arménsko

Dnešné Arménsko je samostatná republika s hlavným mestom Jerevan a po ústavných zmenách funguje ako parlamentná republika. Krajina si hľadá svoje miesto medzi Európou, Kaukazom a širším postsovietskym priestorom.

V dôsledku pestrej a často dramatickej histórie, ako aj dobrovoľného i núteného vysťahovalectva, žijú početné arménske komunity po celom svete. V Arménsku žijú približne 3 milióny obyvateľov, zatiaľ čo odhady počtu Arménov mimo krajiny sa pohybujú v miliónoch.

Pridajte sa k nám na jeden z našich zájazdov do Arménska a spoznajte túto málo navštevovanú krajinu Kaukazu.