Port Lockroy – južný pól

“Hľadajú sa muži na hazardnú cestu. Mala výplata, hrozná zima, dlhé mesiace v kompletnej tme, neustále nebezpečenstvo, bezpečný návrat neistý. Uznanie a sláva v prípade úspechu.” Tento inzerát napísal sír Ernest Shackleton, ktorý chcel južný pol dosiahnuť ako prvý a obetoval tomuto snu všetko. Nepodarilo sa, no prežil a stala sa z neho doslova celebrita a módna ikona. Práve dnes /presne pred 100 rokmi/ je deň kedy po stopách Shackletona dorazil na tento magický bod ďalší Brit, kapitán Scott. Práve dnes po dlhých mesiacoch odriekania a utrpenia sa Scott dozvedel, že nie je prvý. Sme na britskej antarktickej báze v Port Lockroy, všade ľad a tučniaky a nad tým hrdo vlaje britská zastáva a my si ste výročie pripomíname na tom najpríhodnejšom mieste. Po báze chodím rozkročmo a zdá sa mi, že tá je postavená na pontónoch, ktoré sa hýbu v príboji. Je to však iba môj pocit, báza je solídna a moja tučniačia chôdza je spôsobená dlhším pobytom na lodí. Pritom po opustení Drakovho prieplavu už vlny neboli, more je hladké ako zrkadlo a ani jeden pasažier nemá morskú chorobu. A to po prvom nádhernom dní prišlo antarktické počasie ako má byť. Prší, fúka, sneží, fotím všetky farby šedí. Ale aj toto je magické, veď takto to väčšinu času v Antarktíde vyzerá. Každá plavba na Antarktídu je iná s inými zastaveniami, my za celý čas nestretávame ani jednu loď a najhoršie počasie trávime na bázach (vo vnútri) USA a Argentíny. Foto: ideme vpred, skočíme tam aj keby čo bolo. Blog: Roald Amundsen