Prométeus v Gruzínsku Krásne ráno pod Kazbegom

Ako sa spája Prométeus s Gruzínskom? Vydajte sa spoločne do kaukazských hôr a zistime to. Ráno opúšťame šarmantné hlavné mesto gruzínska Tbilisi a smerujeme na sever. Naším cieľom je dedina Stepantsminda pod najznámejším vrchom Gruzínska, Kazbegom. Cestou robíme niekoľko zástaviek. Najprv navštívime najsvätejšie mesto krajiny Mstketa, kde obdivujeme kostolík Jvari a katedrálu Svetiskhoveli. Vedeli ste, že pod ňou má byť pochovaný plášť Ježiša Krista? Je to čarovné miesto, ale aj tak to nie je hlavný cieľ našej cesty. Cez horské priesmyky legendárnej vojenskej diaľnice sa presúvame ďalej na sever. Túto tepnu medzi Tbilisi a ruským Vladikavkazom dal postaviť ešte v roku 1769 generál Potemkin. Od roku 1783 slúži ako hlavná spojnica medzi Ruskom a Gruzínskom a Kazbeg sa nachádza priamo pri nej. Prechádzame horský prechod Džvari (2379 m.n.m) a vychutnávame si nádherné panorámy Kaukazu. Popoludní sa blížime ku Kazbegu. Táto legendárna hora s výškou 5047 metrov nie je síce najvyššou horou Kaukazu a ani Gruzínska, ale známa nie je pre svoju výšku. Jej hodnota je skôr na poly ľudového folklóru a legiend. Práve tu mal byť pripútaný Prometeus za to, že ľuďom priniesol oheň a každý deň ho mal týrať orol, ktorý mu vytŕhal pečeň. Zároveň je tento štít úžasne fotogenický. Na naše veľké sklamanie ale prší. Z dediny Stepantsminda by sme mali Kazbeg už vidieť, ale všade sú mraky. Dnes by nás mala čakať ešte jazda k známemu kostolíku Sameba, odkiaľ je na túto slávnu horu najkrajší výhľad. Váhame, či si trúfnuť na jazdu zradnou horskou cestou v daždi a ešte s vysokým rizikom, že kopec vôbec neuvidíme. Rozhodnutie je na mne. Rozhodnem sa prijať riziko a vydávame sa na výjazd na predhorie Kazbegu. Moja miestna kolegyňa Sofi hovorí, že je to risk, ale počasie sa vie zmeniť aj za 15 minút. Má s tým skúsenosti a v minulosti sa jej takýto risk vyplatil. Som odhodlaný a verím, že nám bude počasie priať rovnako. Vezieme sa hore príkrou rozbahnenou cestou na terénnych dodávkach a počasie sa mierne vylepšuje. Po 20 minútach jazdy sa mi zdá, že sa Kazbeg začína ukazovať. Nie som si istý, či dobre vidím a neodvážim sa to ani povedať nahlas, aby som to nezakríkol. Keď sa dostaneme nad úroveň lesa do výšky 2180 metrov, tak skoro neveríme vlastným očiam. Otočil sa vietor a ťažké búrkové oblaky odfúkal z pred hory. Obloha sa vyčistila a pre nami stojí masív najslávnejšieho gruzínskeho kopca v plnej kráse. Okolo neho sa vznášajú biele obláčiky, ktoré osvecuje slnko a dotvárajú romantickú atmosféru. Je to pohľad ako z filmu – krásny, ale zároveň plne reálny a mystický. Človek by ho mohol vidieť nespočetne krát a zvládol by sa dívať celé hodiny. Zároveň vďaka dažďu je okolo nás minimum turistov a zážitok je o to osobnejší. Risk sa nám v tomto prípade vyplatil. Stratiť sme nemali čo, iba ak by sme si museli vyčítať, že sme výstup ani neskúsili. A tak sme si i napriek počiatočnej nepriazni počasia vychutnali Kazbeg v plnej kráse a bez bežných davov.