Gruzínske Gremi Kacheti a jeho tajomstvá

Azerbajdžan zostal za nami a pred nami sa otvorili zážitky novej krajiny. Po tom ako sme si ešte ráno nakúpili v Sheki na trhovisku čerstvé ovocie sme sa pobrali k hranici a ocitli sa po chvíľke v provincii Kacheti, ktorá nám bola od začiatku sympatická. Veď sa o nej vraví že je krajom vína a nádherných kláštorov. Kacheti má prezývku aj gruzínske Toskánsko. Nie je to len reklamný trik, ale skutočnosť. Pahorky potiahnuté mestečkami, údolia plné vinohradov a vynikajúce vína. malé mestečko Signagi sa stalo našim domov na dve noci a užívali sme si komfort najlepšieho hotela nielen v meste, ale v celej provincii. Prvý krát sme ochutnali tradične gruzínske chacapuri, prvé vína Saperavi a ochutnávali sme ich hneď na niekoľkých miestach. Vedeli ste že Gruzínsko je krajinou, kde sa našli indície toho že tu víno vznikalo? My už vieme rozdiely medzi tradičnými gruzínskymi vínami, no aj tými ktoré vznikajú európskymi metódami. Objavili sme svet kláštorov Alaverdi ktorý patril k najväčším v krajine vôbec, videli sme Gremi s kráľovským palácom, Bodbe s hrobkou svätej Nino a ocitli sa aj v maličkej dedinke Tsinandali v aristrokratickom dome Alexandra Čavčavadzeho. Včerajší deň patril k zážitkovým. Vybrali sme sa na juh krajiny kde sme v pustatine pohľadali opustený kláštor Davit Gareja. Je to unikátne, stále neobjavené miesto a tak sme si spravili výšľap na hrebeň kopca, kadiaľ prechádzala hranica medzi Gruzínskom a Azerbajdžanom. Práve tesne za hranicou sme v tichej krajine našli nádherné kláštory a jaskyne z 11.storočia pokryté freskami. Bolo to ako z iného sveta a všetci sme zostali nadšení. Ak chcete unikátne miesto bez turistov, toto je ono! Podvečer v Tbilisi sme si užívali staré mesto. Odviezli sa lanovkou nad riekou Mtvkari, pozreli sa ako vyzerá mesto z pevnosti Narikala, zatúlali sa do jeho starých uličiek a ja mám pocit, že vždy keď sa tu objavím, je Tbilisi krajšie a krajšie. Ako to len robí? Večer sme si posedeli na miestnom pivku Natakhtari, dali sme si tschinkali a užívali si mesto. Správu práve píšem z malého mestečka Kazbegi pod bájnou horou Kazbeg, kde je dodnes prikovaný mýtický Prometeus. Cestou nám pršalo, zatiahla sa obloha a aj po našom príchode ešte stále popŕchalo. My sme však neváhali ani minútu a vybrali sa k ikonickému kláštoru Tsminda Sameba a oplatilo sa. Vyjdeme hore, vyjde slnko, Kazbeg so svojimi 5047m sa vynoril z oblakov a my sme takmer padli na zadok z toľkej krásy. Veľký Kaukaz sa pred nami doslova predvazdal a všetko nám klaplo na výbornú! Táto krajina nemá chybu!