Madagaskar - faktory ovplyvňujúce neúčasť detí v školskom systéme

Madagaskar je jednou z najchudobnejších krajín sveta, čo sa odráža v menej ako 3 - 4 % HDP, ktoré sa vynakladajú na jeho vzdelávací systém, v porovnaní s viac ako 5 % v podobných krajinách v Afrike. Jeho vzdelávací systém je založený na francúzskom stredoškolskom systéme, ktorý zdedil po nezávislosti od Francúzska v roku 1960. 

Školský systém je rozdelený na štyri úrovne. 

1. Predškolské vzdelanie: Nie je povinné, ale je dostupné pre deti vo veku 3 až 5 rokov.

2. Základné vzdelanie: Povinné a bezplatné pre deti vo veku 6 až 14 rokov. Rozdelené je na dve časti: Prvá etapa (5 rokov) a Druhá etapa (4 roky)

3. Stredné vzdelanie: Nadväzuje na základné vzdelanie a trvá 3 roky pre prvú etapu (collège) a 3 roky pre druhú etapu (lycée).

4. Vysokoškolské vzdelanie: Poskytované univerzitami a inými vyššími vzdelávacími inštitúciami. Trvá od 3 do 5 rokov pre bakalárske štúdium, ďalšie roky pre magisterské a doktorandské štúdium.

V počiatočných ročníkoch sa vyučuje prevažne v malgašskom jazyku. Neskôr sa zavádza francúzština, ktorá sa stáva hlavným vyučovacím jazykom na stredných a vysokých školách.

Miera zápisu do škôl základného vzdelania je okolo 75 %. Miera zápisu na stredné školy je iba 25 %. Celková miera gramotnosti dosahuje úroveň 77 %, čo ho radí do zoznamu 50 krajín sveta s najnižšou mierou gramotnosti. Slovensko má pre porovnanie mieru gramotnosti 99,6 % Čo má za následok tak nízke čísla?

Sú to viaceré faktory, ktoré ovplyvňujú školskú účasť. 

Prvým je chudoba, ktorá núti mnoho rodín, aby deti pracovali namiesto toho, aby chodili do školy. Kvôli chudobe je veľkým problémom aj nedostatok jedla, školy neposkytujú deťom stravu, čo znamená pre rodičov finančný náklad, rovnako tak aj kúpa školských pomôcok a ak na to rodičia nemajú peniaze, deti zostávajú doma. Ďalej je to vzdialenosť k školám. Ľudia na vidieku málokedy vlastnia dopravný prostriedok a do škôl či za prácou musia chodiť pešo niekoľko kilometrov. Deti z veľmi odľahlých dedín preto do škôl nechodia vôbec. V niektorých komunitách zasa môžu byť tradičné pohľady na vzdelávanie, najmä dievčat, prekážkou pre ich školskú účasť. Najnovšie údaje naznačujú, že 44 % všetkých dievčat vo veku na základnej škole je mimo školy, čo odráža kultúrny postoj, že ženy by mali zostať doma a sústrediť sa na domáce úlohy a starostlivosť o deti. V školách je zároveň nedostatok kvalifikovaných učiteľov a v jednej triede aj 40 detí. Viaceré školy fungujú tak, že majú deti rozdelené na tie, ktoré sa učia doobeda a tie, ktoré sa učia poobede. 

Viaceré medzinárodné organizácie ako UNICEF a UNESCO sa snažia implementovať programy na zvyšovanie dostupnosti a kvality vzdelania, či už štipendiami, finančnou podporou pre rodiny, výstavbou školských zariadení alebo zvyšovaním povedomia o dôležitosti vzdelania. Dôležitý je však prístup vlády, ktorá ak nezačne systémovo investovať do škôl a infraštruktúry, tak k zlepšeniu nedôjde.