Madagaskarské zdravotníctvo nutne potrebuje reformy

Madagaskar sa pravidelne zobrazuje v top 10 najchudobnejších krajín sveta. Prečo je tomu tak a ako funguje zdravotníctvo v tak chudobnej krajine?

Od získania nezávislosti od Francúzska v roku 1960 zažil Madagaskar záchvaty politickej nestability, násilné prevraty a sporné voľby. Prezident Andry Rajoelina, zvolený v roku 2019, sa dostal k moci a sľúbil, že bude bojovať proti korupcii, zníži chudobu a bude rozvíjať ekonomiku. Ukázalo sa, že sú to len sľuby. Madagaskar si stále drží jednu z najvyšších mier chudoby na svete a inflácia dosahuje takmer 8 %. Napriek tomu bol Andry Rajoelina znovu zvolený do úradu prezidenta v decembri 2023.

Navyše, krajina čelila v posledných rokoch aj bezprecedentnej sérii výziev. Spolu s ekonomickými a sociálnymi dôsledkami pandémie Covid-19, keď v roku 2022 po ruskej invázii skolabovali dodávky obilia z Ukrajiny, ceny potravín prudko vzrástli, čím sa prehĺbilo utrpenie obyvateľov ostrova. Madagaskar sa okrem toho radí medzi 10 krajín, ktoré sú celosvetovo najzraniteľnejšie voči klimatickým rizikám so suchom, záplavami a cyklónmi, ktoré vedú k úmrtiam a vysídľovaniu obyvateľstva a škodám na domoch, infraštruktúre a úrode.

Môže teda v takejto krajine fungovať zdravotníctvo? 

V princípe povedané nie. Na Madagaskare existuje značný nedostatok zdravotníckych zariadení, najmä v rurálnych oblastiach. Väčšina kvalitnejších zdravotníckych služieb je koncentrovaná v mestách a aj tam je nedostatok základného vybavenia a liekov. Okrem toho sa Madagaskar potýka aj s nedostatkom kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, vrátane lekárov, zdravotných sestier a technikov. Pomer lekárov k pacientom je veľmi nízky v porovnaní s medzinárodnými štandardmi. V praxi to vyzerá tak, že vo viacerých rurálnych oblastiach nie je doktor, ale iba zdravotná sestra. Takáto sestra je jediným zdravotným personálom aj pre niekoľko tisíc ľudí.

Mnoho obyvateľov Madagaskaru sa preto lieči doma pomocou byliniek a informácie o bylinkách si odovzdávajú z generácie na generáciu. Situáciu zhoršuje aj kvalita miestnych ciest. Cesty sú totiž tak rozbité, že ak by aj človek potreboval urgentnú pomoc, nedostane sa k nemu včas.

Veľkým problémom je podvýživa, najmä medzi deťmi, ktorá prispieva k vysokému počtu úmrtí a chorôb. Za zložitými chirurgickými zákrokmi musia obyvatelia cestovať minimálne do hlavného mesta a kto si to môže dovoliť, tak až do Juhoafrického Johannesburgu.

Madagaskar investuje do zdravotníctva približne 3 - 5 % svojho HDP, čo je výrazne menej než odporúčaných 10 % podľa WHO pre rozvojové krajiny. Veľká časť zdravotníckeho financovania pochádza z medzinárodnej pomoci a organizácií, ako sú WHO, UNICEF a rôzne neziskové organizácie. Stále to však nie je dosť a keďže krajinu už druhé volebné obdobie vedie skorumpovaný Andry Rajoelina, v najbližšom období sa nepredpokladá, že by sa situácia zlepšila.