Makaky v horách Atlasu

Lesy v pohorí Atlas sú jedným z najbohatších ekosystémov z hľadiska biodiverzity lesov v severnej Afrike a makaky berberské sú neoddeliteľnou súčasťou tohto ekosystému. Keďže opice makaky obývajú pohorie Atlas už mnoho storočí, predstavujú prírodné dedičstvo. Ako počas nášho zájazdu v Maroku prechádzame cédrovými lesmi stredného Atlasu, spomaľujeme. Sledujeme makaky, ktoré tu žijú vo voľnej prírode. Desiatky z nich sa naháňajú popri ceste, čakajú na návštevníkov a na jedlo. Zastavíme sa a fotíme sa s nimi. 

Makaky berberské nemajú chvost, ani ochlpenie na tvári a dožívajú sa približne dvadsaťdva rokov. Samce vážia 16-20 kg, samice 11-15 kg. Makaky dokážu prejavovať aj mimiku tváre a majú akýsi rodinný život - samce sa starajú o matku a mláďatá. Tieto opice sa pária na jeseň/v zime a rodia na jar alebo začiatkom leta. Spravidla samica porodí jedno mláďa počas každého tehotenstva.

Makaky sú veľmi dobre prispôsobené svojmu prirodzenému prostrediu. Ich srsť je žltohnedá a tak ako sa sezónne menia teploty, aj ich žltohnedá srsť sa zahusťuje a redne. Pohorie Atlas je počas zimy zasnežené a v lete zas teplé. Makaky majú aj pestrú stravu - jedia listy, plody semien, huby, ale aj bezstavovce alebo jašterice. Práve ich flexibilné stravovacie návyky im umožňujú prežiť sezónne výkyvy teplôt a tak nachádzajú množstvo potravy v lese. Dokážu sa aj šplhať  po extrémne vysokých ihličnatých stromoch a to im pomohlo prežiť na skalnatých svahoch a v drsných horách Atlasu.

Podľa niektorých odborníkov boli opice makaky kedysi husto rozšírené po celej severnej Afrike, od Egpyta a Líbye, až po Maroko. Ich počet však výrazne klesol a dnes sa vyskytujú len v niektorých oblastiach Maroka a Alžírska. Ich hlavným útočiskom sa staly horské lesy Atlasu, kde ich žije približne 5000 - čo je v trojnásobne menej ako koncom 70. rokov 20 storočia. 

Ich voľne žijúca populácia rapídne klesla a to najmä kvôli nadmernému lovu a ničeniu biotopov. Od konca 90. rokov 20. storočia sa výrazne zvýšil aj nelegálny obchod s makakmi. Pytliaci lovia mláďatá makakov pre medzinárodný obchod a predávajú ich za približne 2000 marockých dirhamov pašerákom, ktorí ich prepravujú cez hranice - najmä do Francúzska, Belgicka, Španielska, Nemecka či Holandska.

Pytliaci taktiež chytajú mláďatá makakov aby ich využili ako turistickú fotografickú atrakciu - ukážkový príklad je možno vidieť na námestí Jemma el-Fna v Marakéši, ktorá je jednou s hlavných turistických oblastí v Maroku. 

Prežitie populácie makakov ale neohrozuje len nelegálny lov, ale aj ťažba dreva. V Maroku je veľký dopyt po cédroom dreve v stolárskom, nábytkárskom aj remeselníckom odvetví. Okrem toho sa cédrové drevo v drsných marockých zimách, kedy mestá a dediny Atlasu zasype sneh, používa aj ako palivo. Aj keď marocké zákony zakazujú lov a obchod s makakmi, aj neregulovaný výrub lesov, prijaté opatrenie nezastavili nebezpečenstvo, ktoré makakom hrozí.

Medzi opatrenia, ktoré vláda prijala na zlepšenie ochrany makakov patrilo aj zriadenie parku v meste Ifrane a zvýšili sa aj policajné hliadky v lesoch. Marocké enviromentálne orgány si však uvedomili, že krajina je na pokraji straty makakov a preto v posledných rokoch začali v spolupráci s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami intenzívnejšie pracovať na ochrane makakov.