Esfahánske mosty Mešity, paláce, mosty, čajovne a bazárové uličky

Esfahán nepreslávili len krásne mešity či paláce, ale aj slávne esfahánske mosty. Naše posledné septembrové dni v Iráne patria najjagavejšiemu klenotu spomedzi všetkých perzských miest, ktoré hrdo nosí meno Esfahán. Kamkoľvek sa v meste pohneme, tam na nás útočí krása perzskej architektúry a príbehy vpísané do kupol a fasád starých budov. Videli sme už posvätný Mašad, chaotický a obrovský Teherán, ale Esfahán je mesto aké tu jednoducho nemá páru. Čakal by práve tu v Iráne niekto druhé najväčšie námestie sveta? My sme ho už prešli skrz naskrz niekoľko krát, aby sme videli všetko čím je obklopené. Hľadali sme fresky umelca Rezu Abbasiho na bazárovom portáli, sledovali zlatý chvost páva, ktorý dokreslí slnko operencovi na kupole mešity šejka Lotfolláha, kráčali umeleckým bazárom a za neustáleho udierania nástrojov o mosadzné či kovové tácky sme obdivovali zručnosť perzkých majstrov. V obrovskej Emámovej mešite sme si pokecali s miestnym duchovným, ktorý má na hlave čierny turban, čo v iránskej tradícii znamená, že jeho rodokmeň siaha až k prorokovi Mohammedovi (viď náš instagram). Je iné rozprávať sa o islame s ľuďmi tu a iné počúvať o ňom vymyslené veci z našich správ od ľudí, ktorí nikdy neboli v islamskej krajine. Pod obrovskou dvojitou kupolou sme si skúsili ozvenu dokonalejšiu než v gréckom Epidaure a v medrese sme hľadeli na kamenné slnečné hodiny, ktoré ukazovali kedy končí žiakom vyučovanie. Preliezli sme palác Ali Qapu, hľadeli na Esfahán z miest odkiaľ sa na neho díval jeho staviteľ Šáh Abbás I. začiatkom 17.storočia a napokon sa ocitli v hudobnom kiosku. Tu v Esfaháne budete mať pocit, že sa okolo vás stále niečo deje a naša skupinka je zo všetkého unesená. „Tomáš, keď už si myslíme že sme videli najkrajšie veci, odrazu sa objavia ešte krajšie“. Užívame si to tu a to sme sa ešte pozreli aj do ďalších palácov. Dnešný Esfahán ich má z doby dynastie Safávidov už len tri a všetky sme dokonale spoznali. Irán to nie sú len pamiatky, ale aj unikátna kuchyňa. Na obed sme si v tradičnej reštaurácii posadali na tacht okolo malej fontánky a objednali si perzský fesendžun. Predstavte si ryžu ochutenú šafranom a brusnicami, ktorú si zajedáte kuraťom ponoreným v hustej omáčke zo sladkých granátových jabĺk a vlašských orechov. Nie, nedá sa to predstaviť, preto treba prísť do Perzie a ucítiť chuť tejto kuchyne na vlastnom jazyku. Podvečer sme si sadli do miestnej čajovne ukrytej v spleti bazárových uličiek na vodnú fajku a nekonečné poháriky čierneho čaju s nasekaným nabatom. Tak sa nám páčilo, že akonáhle dopíšem tento príspevok bežíme tam opäť! Dnes sme zažívali unikátne veci aké dokáže Esfahán namiešať. Videli sme ako sa trasú slávne minarety, vyliezli sme na pahork k chrámu ohňa Ateškádé, kráčali obrovskou Piatkovou mešitou, ktorá sa prebojovala do Unesca a napokon sme počuli ako bijú zvony v kresťanskej štvrti. Kostol? V Iráne? Že sa to nezhoduje s našimi skreslenými predstavami? Presne o tom to je! Irán je najkrajšm príkladom toho, že je lepšie raz vidieť ako sto krát počut. Kráčali sme kresťanskou štvrťou Jolfa, nadýchli sa fresiek v obrovskej katedrále Vank a ako bonbónik sme sa poprechdzali najkrajšími esfahánskymi mostami. Ešte posledné nákupy na miestnych bazároch. Je to však nebezpečné. Tie krásne veci, ktoré nakupujeme už nemáme kam dávať!