Perzská poézia Iránci a ich láska k poézii

Irán a poézia k sebe patria. Perzskí básnici zanechali v krajine výraznú stopu. Naša cesta niekdajšou Perziou ešte neskončila a tak pozradvujeme domov z mesta umelcov, básnikov a nekonečných bazárov. Našim domov sa stal legendárny Širáz, ktorý sa v Iráne považuje za synonymum pre poéziu. Aj my sme si ju dnes v Širáze vychutnali a stretli sme sa s veľkými básnikmi akými bol súfijský mystik Khaju, cestovateľ Saádi, ktorý do svojich veršov zaklial morálne ponaučenia a napokon sme strávili čas so slávnym Hafézom, miláčikom Iráncov. Jeho básne ospevujú ženy, víno, užívanie si života a tak ho Iránci milujú za odkaz, ktorý Haféz zaklial do ich kultúry. Aj dnes bolo pri hrobke rušno. Stretávali sa tu rodiny, mladé páry, priatelia, jednotlivci, no všetkých spájalo jedno. Každý prišiel pod kupolu hrobky, dotkol sa prstami alabastrového kenotafu s vytesanými veršami nesmrteľného básnika a v duchu či potichu si ich prečítal či zarecitoval. S Hafézom sme sa rozlúčili pri kanvičke čierneho čaju za tónov perzskej hudby. Nielen básnikov sme v Širáze navštívili, ale zastavili sme sa aj v paláci Narandžestan či v nádhernej mešite Nasir-o-Molk. Aj zajtra tu trávime ešte niekoľko hodín a už si brúsime zuby na miestny bazár. Dnes sme tu mali piatok a tak je bazár zatvorený, aby ľudia mohli tráviť čas s rodinami či na výletoch, no zajtra si ho naplno vychutnáme a budeme rozmýšľať, kam nabalíme všetky suveníry, ktoré sme za ten čas nakúpili. Zajtra ešte vyplníme škáry v batožine pistáciami, orieškami, koreninami či sladkosťami a je to. Keďže je v piatok islamské mesto takmer prázdne, aj my sme sa vybrali mimo Širázu a vychutnali sme si svet slávnej Perzie. Iránci obsadili takmer všetky lúky či rovné plochy a pred svoje autá vytiahli koberce, deky či prestieradlá a na niekoľko hodín si spravili piknik. Iránec na piknik nepotrebuje krásnu lúku či pokoj prírody, on si ten pokoj spraví kdekoľvek a tak si sem tam dajú koberec aj na chodník či meter od hlavnej cesty. Nevadí im hluk, prach, špina, sú na svojom koberci, sú s ľuďmi ktorých majú radi a je im dobre. Videli sme a zažili sme Perzepolis! Úžasne miesto, unikát v histórii a klenot Perzie na ktorý sú dodnes Iránci hrdí. Mysleli by ste si, že sa o svoje predislamské pamiatky nezaujímajú? Ak by ste boli dnes v Perzepolise, videli by ste ako si vážia svoju históriu! Tak ako prastaré národy, aj my sme kráčali Bránou národov a obdivovali mýtické stvorenia, ktorú ju strážili. Býčie telo, hlava muža a krídla. Podobné stáli aj v Ninive či Nimrude, ktoré sa len prednedávnom rozsypali na prach a beztvarú hŕbu kamenia. Za bránou národy nesúce dary pre Dáreia či Xerxésa museli čakať, kým ich pozvali dnu na audienciu, no my sme kráčali ďalej a ocitli sme sa zoči voči slávnemu schodisku vedúcemu k palácu Apadana. Tie reliéfy jednoducho nemajú chybu. Vždy keď tu som, na ne hľadím s údivom akoby som ich nikdy nevidel a vždy v nich hľadám to čo som naposled prehliadol. Majú v sebe mágiu overenú 2500 rokmi. Muselo to byť krásne byť tu vtedy, keď národy hľadiace z kameňa skutočne kráčali týmito priestormi a stretli sa s kráľom, aby mu na Nový rok priniesli dary a potvrdili tak jeho výsostné postavenie. Kto vie ako by Perzepolis vyzeral, keby sa Alexander nebol tak veľmi hneval na to, že Xerxés zničil aténsku Akropolu a keby sa so svojmi mužmi neopil a nevznikol by požiar. Dnes to môžeme len hádať, no aj teraz v ruinách je to skvost a neskutočný ťahák moderného Iránu. A keď sme už dnes strávili toľko času s perzskými básnikmi, tak sa jednou básňou môžeme rozlúčiť. Napísal ju síce Omar Chajjám, ktorý nie je pochovaný v Širáze, ale predstavuje špičku perzskej poézie a jeho nadčasové verše, nás aj dnes môžu veľa naučiť... Chajjám, máš hlavu vínom opitú? Buď šťastný! Vo vlasoch milej tvár máš ukrytú? Buď šťastný! Všetko, čo je, sa stane tým, čo nie je Predstav si, že už nie si tu! Buď šťastný! Pozemská púť, ako bola táto, druhá nebude Príležitosť stretnúť kamarátov druhá nebude Čo môžeme chytiť? Túto chvíľu V tejto chvíli je tu chvíľa na to – druhá nebude