Biely palác v Teheráne Teherán a jeho pamiatky

Biely palác v parku nad Teheránom bol kedysi sídlom dynastie Pahlaví, presne tam sa vyberieme! Hlavné mesto Iránskej islamskej republiky nás privítalo už včera po vystúpení z lietadla niekoľkými kvapkami, ktoré sa vzápätí stratili, no ostal po nich krásny, čertvý vzduch, čo je v miliónovom Teheráne plnom áut neskutočnou vzácnosťou. Vrcholky Elborzu si ešte stále so sebou nosia snehovú čiapočku a ticho na nás hľadeli keď kráčali námestím ozdobeným ikonou Iránu v podobe veže Azadi. Tú nechal postaviť posledný perzský šáh pred 44 rokmi, kedy Irán oslavoval 2500.výročie slávnej Perzskej ríše s ktorou však za vlády Mohameda Rezu Šáhu mala krajina spoločný už len názov. Panorámu moderného Teheránu nám dotvárala vysokánska veža Borj-e Milad , ktorá je so svojimi 436 metrami 6.najvyššou vežou sveta a o niekoľko metrov dokonca prekočila slávnu vežu KL Menara v Kuala Lumpur. Človek je tu tak krásne konfrontovaný tým, aká je Irán moderná krajina a ako sa veľmi líšia naše predstavy o Iráne pred tým, než sem človek príde. Na Teherán padla tma a tak sme si ešte večer skočili posedieť do Domu umelcov a ochutnávali sme ako chutí šafranová zmrzlina. Dnešný deň sme od rána až do neskorého večera zasvätili objavovaniu Teheránu. Dnes bol v meste pokoj, ticho a to len preto, že si Iránci pripomínajú narodeniny svojho milovaného emáma Alího, ktorý v línii dvanástich dôležitých šiítskych imámov stojí na prvom mieste. Ľudia tam mali voľno a trávili ho so svojimi rodinami a tak sú ulice večne upchatého mesta len pre nás. To čo iný, bežný deň trvá prejsť autobusom hodinu a pol sme dnes spravili za 25 minút. Ráno sme boli takmer prví návštevníci v slávnom paláci Golestán, kde bilo srdce Kadžarskej dynastie. Tá vládla Perzii od roku 1795 odkedy ju Mohamed Agha Chán založil až po rok 1925, kedy sa moci chopil Reza Šáh a založil dynastiu Pahlaví. Kadžarovci milovali Európu a tak sa v ich ére do Perzie dostáva kopec európskeho nábytku, vkusu, malieb či darov. Akoby vtedy Perzia stála na pomedzí medzi východným a západným vplyvom. Dozvedeli sme sa kde ležal hárem a ktorý panovník mal najviac žien, no videli sme aj mramorový trón, repliku Pávieho trónu a vieme na čo slúžia badghíry. V historickom múzeum sme hľadali tie najvzácnejšie exponáty a prešli sme sa celou históriou starovekej Perzie od prvých kamenných nástrojov, kedy sa o Perzii ešte nikomu ani len nesnívalo, cez krásnu keramiku, kamenné nádoby, pečatidlá, cez achajmenovské reliéfy či výzdobu paláca v Súsach až po partské sochy, soľného muža a skončili sme pri rímskych mozaikách z paláca Bišapúr. Človek sa tu dozvie viac, než by prečítal hrubú knihu plnú slov. Po chutnom obede sme sa stratili v lese komplexu Saadabad, kde ležia paláce posledného Šáha. Príjemnými cestičkami popod stromy sme sa prešli k Zelenému palácu odkiaľ Reza Šáh pozoroval Teherán a kde mal niekoľko svojich miestností až sme sa po prechádzke ocitli aj pri Bielom paláci. Lukostrelec Araš má stále napriahnutú tetivu svojho luku, no predvčerom tu pri veľkej slávnosti pribudla kamenná stála hovoriaca o tom, že „Perzský záliv je perzský a perzským vždy zostane“ čím Iránci reflektovali na strety množiace sa v Perzskom zálive a týmto kameňom si to chceli poistiť. Hnevá ich ako niekto tomuto zálivu povie Arabský záliv. Prešli sme sa miestnosťami paláca, videli luxus v akom si posledný šáh žil a pohľadali sme československý krištáľ. V severnom Teheráne sme sa stratili v bazáre štvrti Tadžiriš a napokon sme si vyskúšali ako vyzerá teheránske metro. Tak čisté a moderné metro by sme v Európe márne hľadali. To preto ho s BUBOM vždy objavíme, aby sme si ukázali, že Irán je inou krajinou, než si všetci myslia. Pozreli sme si fresky na „Hniezde špionáže“ ako sa dnes lichotivo prezýva bývalá americká ambasáda, no ani tu sme ešte neskončili. Večer sme sa objavili v severnom Teheráne na mieste, kde prichádzajú chlapi cvičiť tradičné zurcháne. Je to absolutne neturistická zaujímavosť, ktorá je dušou Perzie, no mnohí turisti ju ignorujú. Takto sme mali celé zurcháne len a len pre seba a sedeli sme v miestnosti, kde pred nami muži precvičovali cvičenia staré niekoľko stáročí, keď ešte pred bitkou trénovali vojaci sasanovskej dynastie. Úžasný zážitok. Dnešný deň sme dokončili pri skvelom jahňacom a kuracom kebabe za zvukov živej perzskej hudby. Je pár minút pred polnocou a my sme sa len teraz vrátili do hotela. Tomu sa povie naplno využitý deň!