Naadam, nomáadi a airag | Zážitky BUBO

Pred par dňami sme dorazili do Ulanbataru v deň, keď začal Naadam najväčší sviatok tohto malého národa. Vyslanci všetkých provincií sa promenadovali po námestí pred Džingischánovou sochou v pestrofarbných odevoch, kožušinách, deťoch, ozdobení korálkami, náušnicami .... Do toho hral cely "ansábel" moronchorov, číže akejsi mongolskej basy z dvoma hrubými zväzkami konských vlasov miesto strún. Celé to moderoval akísi pán, ohlušujúcim hlasom v mongolčine dopadajúcim na námestie ako vodopády Iguazu, takým rytmom a tónom, že som mal pocit že zachvilu príde sám Džingischán. Práve sme sa vrátili z národného parku Terilc na sver Mongolska. Dva dni sme strávili v jurtách, obklopený skalnými masívmi, lúkami a lesmi. Hneď vedľa nášho tábora rástli na lúke stovky a teraz vážne nepreháňam, stovky Plesnivcov alpínskych či Enciánov a kde tu bol aj Poniklec. Po skalách lozili svište, ktoré sme aj nafotili, v tráve sa mihajú sysle a po stromoch lozili veveričky. Na to všetko striehnu všade prítomné dravce pravdepodobne kane a myšiaky. V parku majú povolene kočovať nomádi a tak sme jednak ochutnali syry, smotanu čí sladké mliečne "zákusky" ale aj sa ráno zobudili na to že nám pri jurte dupoce či odhrýza trávu koník. Okrem nich tu sú stáda kráv, kôz, oviec jakov a dokonca sme našli aj soby. Ani sa nám veru nechcelo isť spať do Ulaanbaataru. Zvlášť preto, že tu dnes majú suchý deň. Dneska je 1. a tak sa v celej krajine nepije, teda len alkohol. Takže pivečko na rozlúčku z Mongolskom nebola. Ešte šťasie že sme sa zastavili pri nomádoch a dali si tam airag :-), skvasene kobylie mlieko. Znie to hrozne al bolo celkom fajn, chladné, kyslé, osviežujúce no opili by ste sa z neho ťažko. A teraz teda až zajtra ráno pokračujeme do Číny.