Iránska pohostinnosť Pozvanie na čaj

Aký je najpohostinnejší národ sveta? Nie nepozerajme sa na Slovensko, pretože Irán vás o pohostinnosto naučí všetko od A po Z. Už druhý deň si naplno užívame krásy Esfahánu, najmalebnejšieho spomedzi všetkých iránskych miest. Včera sme sa ním túlali od rána, aby sme neobišli ani jednu krásnu vec rozmiestnenú v starom meste. Niekoľko hodín sme strávili na Emámovom námesti vyšperkovanými perzskými diamantmi. Zatúlali sme sa do bazáru, aby sme si ukázali miesta kam sa ukladal tovar, hľadali maľby na monumentálnom vstupe do bazáru až sme napokon skončili pod majestátnou kupolou mešity Šejka Lotfolláha. V celej niekdajšej Perzie niet krajšej mešity, než je práve Šejk Lotfolláh. Precíznosť, dômyselnosť a vynaliezavosť perzskej architektúry tu vyráža dych a keď lúče slnka dopadnú na postavu páva a nakreslia mu zlatý chvost, vtedy telom prebehnú zimomriavky. V paláci Ali Qapu sme si predstavovali ako sa Šáh Abbás I. pozerá na svoje námestie a na hráčov konského póla, ktoré Peržania tak milovali. Esfahán sa tradične spája so skvelými miestnymi špecialitami a tak sme dali na obed kebaby bokom a ochutnali perzský fesendžun s geniálnym prepojením granátových jabĺk, vlašských orechov, šafranovej ryže a kuracieho mäsa. Poobede sme sa túlali palácmi, hovorili si príbehy ukryté do malieb v Čehel Sotúne a napokon si vychutnali ticho v paláci Hašt Behešt, ktorý bol svojho času najkrajším palácom široko ďaleko. V koryte rieke Zayandeh sa konečne objavila voda a tak dostal slávny kamenný most Si-o-Seh Pol nazad časť svojej duše. Je krásne vidieť koryto naplnené vodou a domáci si to patrične užívajú. Mladé páry sa vozia v umelých labutích loďkách, zaparkujú v strede rieky a konečne sú na pár minút sami bez pohľadov rušného mesta. Iní si posadali pod piliere a namáčajú si nohy. Šofér nám prezradil, že keď pustili koncom minulého roka nazad vodu, že sa tu ocitol a na nábreží boli tisíce ľudí, ktorí sa na túto udalosť prišlo pozrieť. My sme sa ním prešli a je stále krásny. Večer sme sa postretávali na námestí po nákupoch a sadli si do tradičnej čajovne ukrytej v zastrčenej uličke. Vypili sme niekoľko pohárikov čierneho čaju, nahádzali do neho kúsky nabatu, zajedli ho presladenými koláčikmi a užívali si perzský sen. Dnešné ráno bolo nesmierne zaujímavé, pretože sme si dali za úlohu preskúmať tradičné holubie veže, ktoré preslávili Esfahán. Nie sú v centre, ale na okraji mesta a sú tak ukryté, že ani domáci často krát nevedia úplne presne kam ísť. Nevzdali sme to a po dvoch otočkách sme odrazu stáli zoči voči Holubičej veži. Nikde nikoho, žiaden turista, nie sú zakreslené takmer ani na mapách a autobus tu už nevideli domáci niekoľko mesiacov. O týchto vežiach písal už aj slávny arabský cestovateľ Ibn Battuta a kedysi ich tu bolo viac než 3000. Stoja roztrúsené po okolí, niektoré v ruinách, niektoré v celku a sú krásne. Okrem prvej sme našli aj druhú, ešte zaujímavejšiu vežu, hoci „len“ z 18.storočia. Pohľadali sme chlapíka s kľúčom a tak sme sa dostali dnu. Fascinujúca architektúra a schody vedúce až nahor. Interiér vypĺňali tisíce malých otvorov, kam sa kedysi zlietavali holuby a ľudia tak získavali hnojivo pre svoje záhrady. Toto je pravý, nefalšovaný, neturistický Esfahán, ktorý v bežných bedekroch nenájdete! Perzia slávna svojou pohostinnosťou nás krásne prekvapila. Pri prvej z veží nás milá rodina odrazu všetkých pozvala k sebe domov na pohár čaju. Posadali sme si na koberec a pani domu pre nás pripravila čaj, kým muž zháňal sladkosti, aby nás pohostil. Krásne, úprimne, iránske stretnutie, ktoré vystihuje podstatu perzskej duše. Slováci o sebe radi hovoria, že sú pohostinní, ale to len takí, ktorí nikdy neboli v týchto končinách. Peržania, to je synonymom pohostinnosti. Až po takomto stretnutí sme sa vybrali pod Trasúce sa minarety, ktoré opäť začali s trasením a tak nám všetko neskutočne krásne vychádza. Sadli sme si do tieňa s miskou šafranovo-granátovo jablkovou zmrzlinou a počkali, kým sa slávne minarety zatrasú. Skvelé. Ako finálnu bodku sme si nechali arménsku štvrť Džolfa s prekrásnou katedrálou Vank a následným obedom, ktorý bol tak výdatný, že sme sa akurát dokotúlali do hotela. Chvíľku oddýchneme a už aj ideme na námestie, aby sme dokončili nákupy a večer sa stretneme pri našej čajovni na posledný esfahánsky čaj. Zajtra ho už totiž budeme popíjať v Yazde.