Dejiny Perzie Za dejinami starovekej Perzie

Cesta Iránom je cestou za odkrývaním tajov starovekej Perzie. Z púštneho Yazdu sme sa presunuli južnejšie do provincie Fars, ktorá sa pokladá za najhistorickejšiu zo všetkých iránskych provincií, pretože práve tu sa začali písať dejiny slávnej Perzskej ríše, ktorá svojho času ovládala celý priestor Blízkeho či Stredného východu a ohrozovala aj grécke štáty. Včera sme vírili usadnutý prach v starobylých Pasargadách. Sú prepletené s postavou panovníka Kýra Veľkého, no dnes sú príkladom toho, aký môže byť čas nemilosrdný aj k veľkým menám histórie. Z jeho výstavných palácov a rajských záhrad zostali síce len ruiny, no tie sú natoľko pôsobivé a zaujímavé, že ich nemôžeme len tak obísť. Pokochali sme sa hrobkou a škoda, že už sa nedá vojsť dovnútra, určite by sa tam príjemne sedelo s vedomím, že sa tu odohrali mnohé príbehy. Kým Pasargady sú vďaka Kýrovi Veľkému a tomu, že ich UNESCO zaradilo na svoj zoznam u nás ako tak známe, tak kráľovská nekropola Naqs-e Rostam stále zostáva zahalená rúškom tajomstva. My sme ich odkrývali jedno po druhom a pri každom reliéfe sme si rozpovedali príbeh, ktorý tu po sebe zanechali stavitelia sasánovskej doby. Je zvláštne stáť v tieni hrobiek, ktoré patrili menám ako Dáreios I., Xerxés I., Artaxerxés I. či Dáreios II. Človek ich pozná zo školských učebníc, z legiend o ich výpravách a grécko-perzských vojnách a odrazu stojí tu. Zoči voči vysokej skale z ktorej na neho títo velikáni hľadia. Boli sme tu takmer úplne sami, čo len podčiarklo atmosféru celého miesta. Už vieme rozoznávať achajmenovské reliéfy od tých mladších sasánovských a do toho sme zvládli aj základy zoroastriánskeho náboženstva. Hádam nikde inde sa nepotvrdí ono zlaté „lepšie raz vidieť, než sto krát počuť“ ako tu v Iráne. Po prvej noci v umeleckom Širáze sme si dnes ráno vychutnali slávny Perzepolis. Kráčali sme schodiskom, stáli pod Bránou národov a s úžasom hľadeli na reliéfy podrobených národov, ktoré prinášali dary perzskému kráľovi. Na reliéfoch sa tu stretáva takmer celý vtedajší svet a na všetko dozerajú „nesmrteľní“ vojaci perzského vojska. Málokto si vie Perzepolis predstaviť pred tým než sem príde, no nikto odtiaľto neodíde sklamaní. Kamennými cestičkami sme vyšli až k hrobkám a vychutnali si panorámu mesta, ktoré mal z tohto sveta neslávne zniesť Alexander Veľký. Prívlastok „veľký“ mu dávame my v Európe, no tu ho tak žiaden Peržan nikdy nenazve. Ešte dodnes mu nevedia odpustiť, že to bol on kto ako posledný videl Perzepolis nažive. Poobede sme poňali umelecky a to návštevou hrobiek troch významných básnikov, ktorých osudy sú prepletené so Širázom. Khadžu, Saadi a Haféz boli svojho času pojmami a tie pojmy tu dýchajú dodnes. Krásnou bodkou za dnešným dňom bolo posedenie v čajovni neďaleko Hafézovej hrobky a podvečerné túlanie sa bazárom.