Peru - demografický profil

Peruánske mestské a pobrežné komunity profitovali z nedávneho hospodárskeho rastu oveľa viac ako vidiecke afro-peruánske, domorodé a chudobné obyvateľstvo Amazónie a horských oblastí.

Miera chudoby sa za posledné desaťročie výrazne znížila, ale zostáva tvrdohlavo vysoká, okolo 30 % (viac ako 55 % vo vidieckych oblastiach). Po tom, čo zostala približne desať rokov takmer statická, miera podvýživy v Peru začala klesať v roku 2005, keď vláda zaviedla koordinovanú stratégiu zameranú na hygienu, sanitáciu a čistú vodu.

Zápis do škôl sa zlepšil, ale výsledky odrážajú pretrvávajúce problémy s kvalitou vzdelávania. Mnohé chudobné deti dočasne alebo natrvalo opúšťajú školu, aby pomohli uživiť svoje rodiny. Približne štvrtina až tretina peruánskych detí vo veku 6 až 14 rokov pracuje, pričom často strávia dlhé hodiny na nebezpečných banských miestach alebo na stavbách.

Peru bolo v 19. a na začiatku 20. storočia krajinou prisťahovalectva, no v posledných desaťročiach sa stalo krajinou emigrácie. Počnúc 19. storočím priviedlo Peru ázijských zmluvných robotníkov hlavne na prácu na pobrežných plantážach.

Populácie čínskeho a japonského pôvodu – patriace k najväčším v Latinskej Amerike – sú dnes v Peru ekonomicky a kultúrne vplyvné.

Peruánska emigrácia začala stúpať v 80. rokoch 20. storočia v dôsledku hospodárskej krízy a násilného vnútorného konfliktu, ale odliv sa v posledných rokoch stabilizoval, keď sa ekonomické podmienky zlepšili. Napriek tomu v poslednom desaťročí emigrovalo viac ako 2 milióny Peruáncov najmä do USA, Španielska a Argentíny.