Staroveké kráľovstvo Sogdiana

Staroveké kráľovstvo Sogdiana patrí k viacerým iným politickým útvarom, ktoré sa nachádzali v oblasti strednej Ázie. Medzi ďalšie patrí Baktria (Afganistan), Chorezm (západný Uzbekistan) alebo Margiana (Turkmenistan)

- jeho hranice zasahovali do západného Kirgizstanu, východného Uzbekistanu, zahŕňa malý kúsok južného Kazachstanu. Tadžikistan predstavoval srdce samotného kráľovstva a zo všetkých krajín strednej Ázie ho pokrývala najväčšia plocha

- obyvatelia Sogdiany patria do východo-iránskej vetvy a medzi ich najčastejšie činnosti patrilo cestovanie, obchod, výmena tovaru. Ich jazykom je sogdský jazyk spadajúci do iránskej vetvy indoeurópskej jazykovej skupiny. Písali abecedou, ktorá bola odvodená z aramejského písma

- známy Behistúnsky nápis ležiaci v dnešnom Iráne spomína kráľovstvo Sogdiana, kde sa hovorí, že bola krajinou, ktorú mal zhotoviť samotný zoroastriánsky boh Ahura Mazda. Množstvo obyvateľov vyznávalo zoroastriánske náboženstvo, ktorého stopy môžeme v údolí rieky Zerafshan nájsť dodnes.

- história sa spája aj s menom Alexandra Veľkého, ktorý v roku 327 p.n.l obsadil pevnosť Sogdianskú skalu (alebo aj Ariamazes) a neskôr založil nové mestá, pričom spojil Sogdianu a Baktriu do jednej ríše

- Alexander stretol svoju ženu Roxannu práve pri tomto ťažení, keď sa skrývala v dobitej pevnosti. Macedónčania o nej hovorilo ako o „najkrajšej žene akú v celej Ázii videli s výnimkou ženy perzského kráľa Dáreia.“

- Sogdovia z mesta Marakanda (Samarkand) sa neskôr stali známymi obchodníkmi na Hodvábnej ceste a zohrávali dôležitú úlohu v premiešavaní kultúr, filozofických smerov, náboženstiev, tovaru a ostatní ich obdivovali pre ich obchodnícku povahu

-Staroveká ríša Sogdiana má svoje korene už v 6.storočí pr.Kr., kedy sa s ňou stretol Kýros Veľký a jej postupný koniec a rozpad nastal na prelome 10-11.storočia