Take your trash home

K

Katka z Bubo

Dnes ma zavialo do prijemneho mestecka s takmer provincnou atmosferou. Turisti sem urcite chodia, ved sa tu nachadza velavazena pamiatka v podobe chramoveho komplexu Kakurin-ji. No dnes ich tu bolo akosi pomenej, respektive ja som nestretla nikoho a to som nachodila viac nez 10km. Chram sa nachadza v milom a klasicky po japonsky udrziavanom parciku, kde sa vsetci premavaju na bicykloch.. To sa mi paci, ze su taki "bike-friendly".. A tak si tu sedim na lavicke a cakam na bus.. Nechavam sa unasat tou az nezvycajnou pohodou. Zda sa mi, ze sa zrazu cas spomalil.. A vtom.. Predo mnou "zaflekuje" takmer 100rocna babicka.. No dobre, urcite nema 100 rokov, ale urcite k nim nema ani daleko. Japonsko sa pisi obdivuhodnymi statistikami, ze ma vyse 50 000 obyvatelov nad 100 rokov, respektive ze je jeden z najdhsie sa dozivajucich narodov na svete.. Tiez sa hovori o tom, ze Japonsko spotrebuje viac dospelych plienok ako detskych kvoli starnucej populacii.. Ale o tom mozno inokedy :) Babicka to mala vypocitane. Zastala asi 1cm od mojej topanky. V kosiku nalozeny zeleny caj, nejaky svetrik a drobny nakup. Vsetko tu inak balia do takych mini igelitiek, na ktorych su casto az detsky naivne obrazky. Tak presne takuto ma aj pani. Posobi to trochu komicky: 100rocna babicka s detskou igelitkou. Usmieva sa na mna a jemne pokyvkava hlavou na pozdrav. Vyzera presne ako vsetky japonske babicky. Ma tak maximalne 1,5m, nohy ohnute do "o", tak ale tak, ze by len tazko mohla byt brankarkou v narodnom teame. Na hlave ma klobucik a do predu narazeny obrovsky tmavy silt. Pochybujem, ze nieco vidi.. Ale zas, "nesejmula ma", takze niekde parkovacie senzory mat bude :) zo sacika vybera vonne tycinky a ponahla sa ich zapalit do maleho chramiku pred pamiatkou.. Nechapem ten zhon, ale ok.. Sedim si dalej v klude... A zrazu.. Ani neviem, ako... mam okolo seba asi 15 babiciek na bicykloch. Parkuju mi priamo pred nohami, akoby tam mali nejaku tajnu znacku a vsetky vyzeraju, ze nepatria do narodneho futbaloveho teamu. Vsetky su slusne, spolocne sa zdravia, aj kyvkaju hlavami a dokonca zdravia aj mna.. Tak im naspat odpovedam a len tak si tam kyvam na lavicke vsetkymi smermi.. Jedna si dokonca ku mne prisadne a nieco mi svitori.. Pokracujem vo svojej taktite usmievania sa a kyvkania hlavou.. A zrazu si vsimnem, za babicka zviera v ruke papier, nieco ako plagat. A jedine, co na nom svieti po nasom je dnesny datum a "15.23".. Pozriem na hodinky.. Neverim vlastnym ociam!! Nech je to akykolvek zraz, dali si cas na 15:23!! Toto sa moze stat iba v Japonsku.. A do toho dobehne aj ta babicka, co palila vonne tycinky v chrame.. Teraz chapem ten zhon.. Ona proste nechcela meskat.. Babicky sa pohruzia do debaty. Ja sedim len kusok od nich, takze akoby sa citim sucastou debatneho kruzku. Podla mna si hovoria nieco ako: Hovori ta, co dobehla od chramu: "Pocujte, minule som kupila v akcii tieto vonne tycinky!!! Su paradne!! Vydrzia takmer dvojnasobok, co tie klasicke!!" A vsetky zborovo odvetia: "Haaaa, ahaaaj, Hei" a pri tom sa klanaju.. Jedna sa klania aj mojim smerom, takze opat sa klaniam s nimi.. A potom dalsia povie nieco asi v style: "Neblni, ved su take iste ako tie ostatne" A vsetky zborovo odvetia: "Haaa, ahaaaaj, Hei" a usmievaju sa a stale sa klanaju.. Takto nam prijemne plynie cakanie na moj bus. Jedna z nich sa stale na mna usmieva a klania.. Az mi je to smiesne, ale pokracujem v "hre" a vravim si, ze aj tak o chvilu dorazi moj bus. A tak sa aj stalo. Lenze.. Ta "najkyvajucejsia" babicka nastupuje so mnou... Nepoznam pravidla tejto hry, ale budis.. V autobuse to cele pokracuje.. Hrozne sa mi chce smiat, ale obavam sa, ze to by bol koniec. Ona ma niekde tajnu kameru a vsadila sa s ostatnymi, ze kto z nas dvoch to dlhsie vydrzi. A potom mi to dojde: Tie japonske babicky boli proste tak vychovane, ze poslali jednu, aby sa presvedcila, ze dobre najdem cestu spat na stanicu. A tak sa naozaj uctivo uklonim. Teraz uz vazne aj s obdivom. Dorazime k stanici.. Vsetci vystupime a babicka sa za mnou poslednykrat ukloni a ja si vsimnem, ze pod tym tmavym siltom nepozera na mna, ale na moju prazdnu flasku v ruke.. "Take your trash home"- "zoberte si svoje odpadky domov" zneju napisy po celom meste a mne dojde, ze ona nebola odprevadit mna. Ona sa bola presvedcit, ze som tu prazdnu flasku nikde nenechala.. Trochu ju sklamem, ta flaska so mnou nepocestuje na Slovensko. Na stanici som predsa len nasla odpadlovy kos :)

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Japonsko

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu