Transsibírskou magistrálou do Mongolska

V dedinke Naushki, na Rusko-Mongolskom pohraničí nás čakala nekonečna colná kontrola. Našťastie sme však mohli vystúpiť, kým colnici prevedú všetky svoje nezmyselne úkony a tak sme sa vybrali objavovať okolie. Z kopca nad mestom sme videli dokonca pohraničnú tankovú základňu. Neďaleko sa zase na ohybe rieky Selengy páslo stádo koníkov a vôbec cela krajina sa od Bajkalu rázne zmenila. Tajgu vystriedala lesostep, jazera a neskôr už len step s jurtami a stádami kráv a koni. Dnes sme prišli po 660km do Ulaanbataru. Privítalo nás chladnejšie ale jasne počasie, nečudo však sme vo výške 1350 mnm. Pravoslávne kostoly vystriedali budhistické chrámy a endemity od Baikalu kostry dinosaurov. Videli sme dokonca dinosaurie hniezdo ale aj dinosauriu kozu (s mäkčeňom na z :). Nakúpili mongolské krajinomaľby, bábiky z plste a poobdivovali krasu mongolských dievčin. Na obed sme si dali úžasné mongolské mäso na grille s korením od výmyslu sveta. Mongolsky sefkuchary na obrovskej platni naše nakorenene porcie prehadzovali, nadhadzovali, menili si vo vzduchu šable no jednoducho Cirque de soleil v kuchyni. A koľko sme za to zaplatili? Nuž necelý štvrť milióna :-))), našťastie ale mongolských tugrikov. Večer sme pri pivku Dzingis pozreli futbal, nuž čo, škoda ale atmosféra bola super. Zajtra nás čaká presun do Národného parku Terelj, jazda na koňoch, a noc v jurtách pri teplučkých pieckach a okolo ciernocierna obloha tejto nádhernej nepoznanej krajiny v strede kontinentu.