Veža z Chilpiku

Hoci je Uzbekistan moslimskou krajinou, nájdeme tu množstvo stôp iných starých náboženstiev a vďaka nim aj unikátne miesta. Presne takým miestom je takmer neznámy Chilpik na brehu slávnej rieky Amu Darya.

Chilpik leží cca 50 kilometrov východne od Nukusu, hlavného mesta autonómnej republiky Karakalpakstan a patrí k miestam, ktoré by žiaden milovník histórie nemal vynechať. V BUBO sme toto miesto pridali do nášho programu, pretože stále chceme a musíme vidieť viac. Chilpik vidno už z diaľky. Z ničoho nič sa totiž dvihne z nekonečnej roviny kopec a ten zdobí okrúhla stavba pripomínajúca korunu na hlave spomenutej hory. Práve ona je unikátnou vežou ticha alebo ak chceme, vežou mlčania. Tak sa totiž občas prezývajú zoroastriánske pohrebiská. S našimi BUBO skupinami ich vždy objavujeme v našom milovanom Iráne v meste Yazd, no stretnete ich aj tu v Uzbekistane, len o tom veľa ľudí nevie.

Zoroastriánske pohrebisko Chilpik je prastaré miesto. Pochádza zrejme z 1.storočia pr.Kr. a možno z 1.storočia nášho letopočtu, no vždy sa bavíme o období, kedy sa lámali letopočty. Ak teda povieme, že má Chilpik cca 2000 rokov, nebudeme ďaleko od pravdy a tento vek samotný je neskutočným ťahákom. Hore na kopec vedie séria schodov a ani nerozmýšľajte, že by ste nešli nahor. Oplatí sa prísť až k samotnej veži a napokon vojsť do nej, pretože okrem toho, že tu uvidíte na vlastné oči zoroastriánske pohrebisko, budete mať aj nezabudnuteľný výhľad na krajinu v okolí rieky Amu Darya. Tu pochopíte, že voda je život, pretože tam, kam rieka vystiera svoje ruky je všetko zelené a pripomína kúsok raja a tam, kde sa končia jej vystreté prsty sa začína prázdna ničota vyplnená kameňmi a prachom. Ten rozdiel na pár metrov je fantastický.

Pohrebisko kruhového pôdorysu má takmer 65 metrov po dĺžke a tu medzi hlinenými stenami sa odohrával staručký rituál pohrebu, ktorý by sme dnes mohli pripodobniť tibetskému, nebeskému pohrebu, kedy sa o telo postarajú divokí vtáci. Keď prišli v 8.storočí Arabi, priniesli so sebou islam a zoroastriánska viera pomaličky mizne. Neskôr sa na pohrebisko zabudlo a až v 19.storočí sa objavuje na maľbe ruského umelca Karazina. Archeologicky preskúmali pohrebisko až v 40.rokoch 20.storočia a dodnes je tichým majákom zabudnutej minulosti unikátnych zoroastriánov. Koľko prekvapení skrýva Uzbekistan? Pomaličky krok za krokom ich na našom zájazde do Uzbekistanu odkrývame!