Trochu do pece, trochu pre predkov

Z

Zuzana Hábeková

Na našom veľkom okruhu Madagaskarom sa krajina mení každú chvíľu. Centrálne vysočiny, vlhký lesnatý východ, savana v Isalo, suchý a horúci juh v Ifaty. Každý región ôsmeho svetadielu je iný a každý má aj svoj vlastný architektonický štýl a stavebné materiály. Kmene Merina a Betsileo z náhorných plošín žijú vo výrazných domoch z červených tehál. Zatiaľ čo väčšina sveta sa vzdala ručnej výroby tehál koncom 19. storočia, na Madagaskare ostáva remeslom, ktoré poskytuje veľmi potrebný príjem pre obyvateľstvo s obmedzeným prístupom k zdrojom. Viac ako sedemdesiatpäť percent obyvateľov Madagaskaru totiž žije pod hranicou extrémnej chudoby. Výroba tehál preto môže poskytnúť skromný príjem v období, keď sa zožne životne dôležitá ryža. Len čo sa zozbiera z polí, červená zem, ktorá po nej zostane sa používa ako surovina na výrobu tehál. Nástroje sú jednoduché, a samotná práca únavná a monotónna. Lopatami a rýľmi kopú do tvrdej zeme, jednoduché drevené formy plnia ílovitou hlinou, ktorú ako formičku vyklopia na slnko, kde schne asi týždeň. Potom ich treba vypáliť. Stavba tehlovej pece môže trvať niekoľko dní, v závislosti od jej veľkosti. Menšie piecky majú od 5,000 tehál, a väčšie pokojne aj cez 100,000. Malgašskí tehlári si suché tehly hádžu ako páperové vankúše. Dokážu ich hodiť - a chytiť - hádam aj so zavretými očami. Každá hotová tehla im zarobí okolo 1 centa. Zárobok závisí od počtu, takže im nesmú padať. Ako palivo do pece sa často používajú plevy z ryže, ale aj tráva a šupky z arašidov. Aby však plameň neustal, občas doň prilejú domáci rum. A trochu vždy vylejú aj pre predkov. Tí sú pre malgašov v živote jednou z najdôležitejších "hodnôt" v živote. A okrem toho aj tvrdá práca, ako nám tehlári na každom kilometri dokazujú.



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Madagaskar

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva