Ako prišla káva do Indonézie

So svojou viac ako 400 ročnou históriou sa káva v Indonézii stala svetovým expertom v odvetví kávového priemyslu. Indonézia je známa svojou úchvatnou krajinou a bohatým kultúrnym dedičstvom. Vysoko vo svetových rebríčkoch stojí aj ako jeden z najlepších svetových výrobcov kávy. Terén ostrovov, bohaté vulkanické pôdy, či priaznivé podnebie zabezpečuje skvelé podmienky na pestovanie kávy a tak niet divu, že káva z Indonézie je svetovým hráčom v kávovom priemysle.

Holandskí kolonisti priniesli kávu Arabica na ostrov Jáva v 17. storočí. Prvé zrnká predstavila Holandská Východná India pod názvom Mocha Java Arabica. Holandský koloniálny správca Peter van den Broecke ukradol prvé kávovníky z kávových plantáží v Mocha v Jemene a odviezol ich do Amsterdamu. Žiaľ v Holandsku podnebie nebolo vhodné pre komerčné pestovanie kávy a tak sa káva Arabica vyviezla na ostrov Jáva, ktorá bola vtedy známa ako Holandská Východná India.

Káva sa tak začala pestovať na panstve na území dnešnej Jakarty, avšak opakované povodne a iné nepriaznivé poveternostné podmienky spôsobili, že prvá plantáž skrachovala. Našťastie holandskí kolonizátori sa nevzdali a až na tretí pokus sa rozhodli založiť kávové plantáže vo vyšších nadmorských výškach, čo skončilo úspechom. Odrode Mocha Java Arabica sa bežne darí v ideálnej klíme a bohatých sopečných pôdach. Indonézska exportná ekonomika kávy zažila senzáciu v podobe dopytu na európskom trhu po tejto káve práve kvôli jej nízkej kyslosti a jemnej chuti. V dôsledku toho sa Holanďanom podarilo ovládnuť produkciu indonézskej kávy. V 17. a 18. storočí sa Amsterdam stal hlavným mestom kávy a tak sa rozhodli svoje plantáže rozšíriť do oblastí na Sumatre, Bali a Sulawesi – aby uspokojili rastúci dopyt.

V roku 1830 holandská vláda založila „vykorisťovaciu politiku", ktorá vyžadovala od farmárov produkciu kávy pre holandskú štátnu pokladnicu, čo historici nazývajú tzv. nútená výsadba. Táto vykorisťovacia politika nepochybne zvýšila výnosy z produkcie kávy, avšak miestni obyvatelia sa búrili proti tomuto zaobchádzaniu a úspešne po 40 rokoch túto politiku zrušili. Ďalšia významná udalosť sprevádzala kávové plantáže v Indonézii koncom 19. storočia, keď kávovníky postihla choroba hrdze kávových listov, ktorá zdevastovala plantáže Mocha Java Arabica, čo prinútilo farmárov prejsť na odrody Robusta, ktoré boli odolnejšie voči tejto chorobe. Založením kávovníkov Robusta sa začala nová éra indonézskej kávy.

Pre túto odolnejšiu odrodu boli nížinaté oblasti Sumatry a ďalších ostrovov ideálnym prostredím a tak v 20. storočí kávový priemysel rástol ďalej. Každý pestovateľský región začal zakladať a rozvíjať svoje vlastné pestovateľské a spracovateľské techniky, čoho výsledkom boli rôzne chuťové profily a to katapultovalo krajinu na popredné miesta najlepších káv na svetovom trhu.

Potom, čo Indonézia získala nezávislosť v roku 1945, koloniálne úrady dali občanom práva a vlastníctvo na rozvoj existujúcich kávových indonézskych majetkov. Indonézia je dnes jedným z najväčších producentov kávy na svete a je na 4. mieste medzi poprednými svetovými producentmi kávových zŕn. Obrába neuveriteľných 1,3 milióna hektárov pôdy, pričom 99 percent týchto fariem vlastnia drobní farmári a zarábajú si na živobytie. Skoro 2 milióny obyvateľov vďačí káve za svoje živobytie. Na rozdiel od iných krajín produkujúcich kávu Indonézia vedie v domácej spotrebe kávy.

Kaviarne sa stávajú súčasťou každodenného života miestnych ľudí a na ulici sa môžete stretnúť s pozdravom od miestnych: „Ngopi yuk!", čo znamená: „Poďme na kávu!"

O najznámejšej indonézskej káve Kopi Luwak si môžete prečítať v našich Tipoch na cesty do Indonézie. No ak vás zaujíma tematika kávy, prečítajte si náš BUBO blog Káva – desať zaujímavostí a kde pestujú tú najlepšiu?