Komfortné spoznávanie Aljašky

Akurat sedime v Tolsona lodge s vyhladom na zapad slnka, ktory je ale z casoveho hladiska v nedohladne a popijame Aljassku leanku. Sice je zo severnych svahov svetoznamej vinarskej oblasti Nome, ale vinko sa nam odvdacuje lososovym buketom, na koreni jazyka mozte citit prichut raselinky, ktora sa ostatne zachyti aj na zuboch... Takto nejako by sa dalo charakterizovat vino, ktore sme tu dostali. Co by sme ale uprostred nadhernej Aljasskej divociny ocakavali...Pezinok sem nedovaza, takze sme spokojni. Mame za sebou ale bohaty program, aj napriek tomu, ze sme tu iba treti den. Zatial sa nam splnilo vsetko, co sme ocakavali. Videli sme vsetky zvierata, ci uz na plavbe vo fjordoch parku Kenai, alebo na susi... Pocas plavby nas sprevadzali svinuchy (male delfiny), sledovali sme pri vyskokoch vraskavce a lod nam podplavala rodinka kosatiek. Uskatce, tulene, slavne mnisiky (papuchalky) a orly, ktore zdobia symbol Ameriky. Pri ladovci sme z lode sledovali ako sa kusy ladu odtrhaju a padaju do vody. Zvuk, ktory to vydava, je neuveritelny. Presun do interieru Aljasky nam priniesol uzasne vyhlady na hory v okoli Matanuska Valley az sme sa dostali k dedinke Glenallen a zakotvili pri jazere Tolsona. Los nam spravil radost takisto ako aj rodinka medvedov pri ladovci Exit, ktory sme si pozreli aj zhora. Samotarsky medved sa nam ukazal zo 70m vzdialenosti a mamina s dvoma mladatami sa k nam priblizila asi na 50m, ale nejavila o nas najmensi zaujem. My naopak o nich obrovsky, ale cez to vsetko sme sa osobne predstavit nesli. Mame este aj svadobne zazitky. Najprv sme sa dozvedeli, ze nas sprievodca Lubos, mimochodom chalanisko zo Sliaca (ano, toho pri Zvolene), ktory nas povodil na kajakoch po zalive pri Sewarde, ze sa zajtra zeni. Berie si americanku z Miami, tu na Aljaske. Na plavbe za velrybami zasa chalan poziadal vedla nasho stola o ruku svoju drahu. Damy, ktore zdielali stol s tymito mladymi sa pustili do placu od dojatia... Tolko spravy z Aljasky.