Anjar - arménske srdce Libanonu

Po odchode z Bejrútu naše cesty smerujú na severovýchod k Baalbeku, ale cestou sa zastavujeme vo významnom archeologickom komplexe Anjar. Toto mestečko je centrom populácie Arménov na území Libanonu, ktorí sem prišli začiatkom 2. svetovej vojny v snahe uniknúť perzekúciám zo strany Turkov. Avšak ruiny nemajú pôvod v Arménskom, ale ani rímskom osídlení – ich unikátnosť spočíva práve v tom, že pochádzajú z obdobia raného islamu a Umajjovského kalifátu. Umajjovci boli jedna z prvých moslimských dynastií a ich hlavným sídlom bol Damask, no dostali sa až na územie dnešného Španielska, kde ostali po vystriedaní Abbasídmi a založili córdobský kalifát. Aj keď Anjar nenesie v sebe impozantnosť a luxus Cordoby, jeho rozloha a architektonické riešenie nám približujú vývoj ranej islamskej architektúry a umenia. Keď vstúpite do zvyškov mesta, okamžite si všimnete múry, ktoré ho obkolesujú po celom obvode. Rozvrhnutie mesta bolo výrazne inšpirované rímskou a byzantskou architektúrou, čo môže návštevníkov zmiasť a navodiť pocit antických ruín. Je ale pravdou, že na výstavbu sa použil materiál zo starších, pravdepodobne byzantských, stavieb. Hlavné ulice mesta, Cardo Maximus a Decumanus Maximus, pretínali mesto zo severu na juh a z východu na západ, čím ho rozdelili na štyri mestské časti. V časoch najväčšieho rozkvetu lemovalo Cardo Maximus až 600 obchodov a v tzv. palácoch pravdepodobne prebiehala registrácia karaván a s tým spojené poplatky. Boli to minimálne dvojposchodové budovy s ozdobnými reliéfmi, ktorých zvyšky môžeme obdivovať dodnes. To naznačuje využitie mesta ako obchodného uzla na ceste z Damašku do Stredozemného mora a ďalej na juh, ponúkajúce bezpečné útočisko pre obchodné karavány. Ďalšou možnosťou je aj využitie tohto mesta ako oddychového sídla pre Umajjovských princov, hlavne Walida I., ktorý ho mal dať postaviť. Najpravdepodobnejšia je kombinácia oboch využití. Vyspelosť mesta a jeho inšpirácia v antike podtrhuje aj prítomnosť horúcich kúpeľov, využívajúcich rímsku technológiu. Na druhej strane, moslimský charakter potvrdzuje prítomnosť základov mešity. Dve dominanty mesta sú tetrapylon, „štvorstĺpie“ postavené na križovatke dvoch hlavných ciest, a priečelie paláca v stále veľmi dobre zachovanom stave. Samotné mesto bolo osídlené len niekoľko desaťročí a zaniklo už v polovici 8. storočia, keď sa k moci dostala dynastia Abbásovcov. Mesto upadlo do zabudnutia a bolo znovuobjavené pred približne sedemdesiatimi rokmi. Dnes je Anjar malé mesto s výraznou Arménskou komunitou a je známe svojimi striebornými šperkami.