Baalbek pred Rimanmi

Aj keď nepoznáme meno mesta z obdobia pred príchodom Grékov a Rimanov, keďže meno Baalbek sa objavuje až od 5. storočia n.l., archeologické vykopávky potvrdzujú jeho skoršie osídlenie. Prvá časť mena „ba’al“ znamená „pán“, ale zároveň označuje aj jedného z najmocnejších bohov v starobylom Kanaáne (oblasti známej aj ako Sýropalestína) rozprestierajúcej sa na území dnešného Izraela, Palestíny, Sýrie a Libanonu. O pôvode obyvateľov tejto oblasti toho veľa nevieme, avšak boli zdatní obchodníci a ich kontakty s Mezopotámiou a Egyptom sa podpísali na vyspelosti ich kultúry. Ich panteón mal viacero božstiev, z ktorých boli najdôležitejší El, Baal, Mot a Jamm. Baal bol vládcom neba a zeme, búrky, dažďa a plodnosti. Práve dážď a s ním spojená plodnosť mu zabezpečili mimoriadne dôležité postavenie. Vedeli ste, že s Baalom sa spája jeden z najkurióznejších mýtov starovekého Blízkeho Východu? Keď Baal pripravil o moc nebeského boha Ela, z pomsty (a zrejme aj zo strachu) vyvolali medzi Baalom a iným mocným bohom Jammom boj. Aj keď Baal vyhral, neskôr dostane pozvanie od samotného boha smrti Mota, a predtým, ako zostúpil do jeho ríše, oplodnil kravu, aby ho mal kto zastupovať na zemi. V podsvetí podľa neblahej predtuchy aj zomiera, no jeho manželka Anat zabíja samotného boha smrti a tým oživuje svojho manžela. Avšak boh len tak ľahko nezomrie, a Mot po siedmich rokoch opäť ožíva a stretáva sa v boji s Baalom, ale radšej sa vzdáva a uznáva jeho zvrchovanosť. Aj keď sa veľa z pôvodného komplexu venovanom týmto bohom nezachovalo, môžeme pri návšteve vidieť kamene tmavšej farby, potvrdzujúce staršie osídlenie. Predpokladá sa, že práve tieto pôvodné stavby boli chrámy venované trom bohom: Baalovi, jeho manželke Aštarte a ich synovi Adonovi. Mesto, premenované na Heliopolis, sa stalo súčasťou helénskeho sveta po dobytí oblasti Alexandrom Veľkým, neskôr prešlo pod nadvládu Rímskej ríše. Aj keď sú teda slávne chrámy zasvätené Jupiterovi, Bakchovi a Venuši staré „iba“ necelých dvetisíc rokov, podľa miestnej legendy ich postavili džinovia pod velením kráľa Šalamúna a mali byť svadobným darom pre kráľovnú zo Sáby. Tomuto fantastickému "vysvetleniu" napomáhal aj neďaleký lom s obrovskými kamennými blokmi a rozšírená viera v džinov, ktorú môžeme nájsť takmer v celom arabskom svete.